| I | pronoun | au | I am here now. Au sa tiko eke oqo. |
|---|
| you | pronoun | iko | You are my friend. O iko na noqu itokani. |
|---|
| he | pronoun | ko koya | He is at school. E tiko e koronivuli ko koya. |
|---|
| we | pronoun | keitou | We are going home. Keitou sa lako i vale. |
|---|
| they | pronoun | era | They work every day. Era cakacaka e veisiga. |
|---|
| what | pronoun | cava | What is your name? Na cava na yacamuni? |
|---|
| where | adverb | evei | Where is the book? Sa evei na ivola? |
|---|
| when | adverb | ni naica | When will you come? O na lako mai ni naica? |
|---|
| who | pronoun | cei | Who is that person? O cei na tamata o ya? |
|---|
| why | adverb | na cava | Why are you sad? Na cava o rarawa kina? |
|---|
| how | adverb | vakacava | How do you know? O kila vakacava? |
|---|
| to be | verb | tiko | They are in the house. Era tiko e vale. |
|---|
| to do | verb | cakava | I do my work. Au cakava na noqu cakacaka. |
|---|
| to go | verb | lako | We go to school. Keitou lako i koronivuli. |
|---|
| to come | verb | lako mai | Come here now. Lako mai eke oqo. |
|---|
| to see | verb | raica | I see the mountain. Au raica na ulunivanua. |
|---|
| to know | verb | kila | I know that story. Au kila na italanoa o ya. |
|---|
| to think | verb | nanuma | I think about home. Au nanuma na vale. |
|---|
| to want | verb | vinakata | I want some water. Au vinakata eso na wai. |
|---|
| to need | verb | gadreva | We need more food. Keitou gadreva e levu tale na kakana. |
|---|
| to make | verb | cakava | They make a table. Era cakava e dua na teveli. |
|---|
| to take | verb | taura | Take the book home. Taura na ivola i vale. |
|---|
| to give | verb | solia | Give me the book. Solia mai vei au na ivola. |
|---|
| to say | verb | kaya | They say good things. Era kaya na ka vinaka. |
|---|
| to tell | verb | tukuna | Tell me the story. Tukuna vei au na italanoa. |
|---|
| to ask | verb | taroga | Ask the teacher now. Taroga na qasenivuli oqo. |
|---|
| to find | verb | kunea | I found your book. Au kunea na nomu ivola. |
|---|
| to look | verb | raica | Look at the sky. Raica na lomalagi. |
|---|
| to use | verb | vakayagataka | Use this chair please. Vakayagataka na idabedabe oqo. |
|---|
| to work | verb | cakacaka | They work in town. Era cakacaka e koro levu. |
|---|
| to eat | verb | kana | The child eats rice. E kana raisi na gone. |
|---|
| to drink | verb | gunu | I drink cold water. Au gunuva na wai batabata. |
|---|
| to sleep | verb | moce | The boy sleeps now. Sa moce na gonetagane oqo. |
|---|
| to walk | verb | lako e yavona | We walk every morning. Keitou lako e yavoi keitou e na mataka kece. |
|---|
| to run | verb | cici | The girl runs fast. E cici totolo na goneyalewa. |
|---|
| to read | verb | wilika | I read this book. Au wilika na ivola oqo. |
|---|
| to write | verb | vola | Write your name here. Vola na yacamu eke. |
|---|
| to speak | verb | vosa | They speak very well. Era vosa vinaka sara. |
|---|
| to listen | verb | rogoca | Listen to the teacher. Rogoca na qasenivuli. |
|---|
| to hear | verb | rogoca | I hear the music. Au rogoca na sere. |
|---|
| to buy | verb | volia | We buy fresh fish. Keitou volia na ika vulavula. |
|---|
| to sell | verb | volitaka | They sell bread here. Era volitaka na madrai eke. |
|---|
| to pay | verb | sauma | Pay the money now. Sauma na ilavo oqo. |
|---|
| to help | verb | vukea | Help your mother today. Vukei tinamu nikua. |
|---|
| to love | verb | lomana | I love my family. Au lomani ira na noqu matavuvale. |
|---|
| to live | verb | tiko | We live in the city. Keitou tiko e koro levu. |
|---|
| to die | verb | mate | The old man died. E mate na qase. |
|---|
| to learn | verb | vulica | Children learn at school. Era vulica na gone e koronivuli. |
|---|
| to teach | verb | vakavulica | They teach the children. Era vakavulica na gone. |
|---|
| to open | verb | dolava | Open the door please. Dolava na katuba mada. |
|---|
| to close | verb | sogota | Close the window now. Sogota na katubaleka oqo. |
|---|
| person | noun | tamata | That person is kind. E yalovinaka na tamata o ya. |
|---|
| man | noun | tagane | The man is tall. E balavu na tagane. |
|---|
| woman | noun | yalewa | The woman is happy. E marau na yalewa. |
|---|
| child | noun | gone | The child is sleeping. Sa moce na gone. |
|---|
| boy | noun | gonetagane | The boy reads well. E wilika vinaka na gonetagane. |
|---|
| girl | noun | goneyalewa | The girl is singing. E sere na goneyalewa. |
|---|
| family | noun | matavuvale | My family lives here. Era tiko eke na noqu matavuvale. |
|---|
| mother | noun | tinana | My mother is home. Sa tiko e vale na tinaqu. |
|---|
| father | noun | tamana | My father works hard. E cakacaka vakaukaua na tamaqu. |
|---|
| friend | noun | itokani | |
|---|
| house | noun | vale | The house is new. E vou na vale. |
|---|
| home | noun | vale | We are going home. Keitou sa lako i vale. |
|---|
| school | noun | koronivuli | The school is nearby. E voleka na koronivuli. |
|---|
| city | noun | koro levu | This city is busy. E osooso na koro levu oqo. |
|---|
| world | noun | vuravura | The world is large. E levu na vuravura. |
|---|
| street | noun | gaunisala | The street is long. E balavu na gaunisala. |
|---|
| room | noun | rumu | The room is clean. E savasava na rumu. |
|---|
| time | noun | gauna | Time goes quickly. E lako totolo na gauna. |
|---|
| day | noun | siga | Today is a good day. E siga vinaka nikua. |
|---|
| night | noun | bogi | The night is cold. E batabata na bogi. |
|---|
| morning | noun | mataka | The morning is bright. E vulavula na mataka. |
|---|
| evening | noun | yakavi | The evening is calm. E maravu na yakavi. |
|---|
| week | noun | macawa | I work every week. Au cakacaka e veimacawa. |
|---|
| month | noun | vula | Next month is busy. E osooso na vula mai muri. |
|---|
| year | noun | yabaki | This year is important. E bibi na yabaki oqo. |
|---|
| today | adverb | nikua | I am busy today. Au osooso nikua. |
|---|
| tomorrow | adverb | nimataka | We will go tomorrow. Keitou na lako nimataka. |
|---|
| yesterday | adverb | nanoa | He came yesterday morning. E lako mai ena mataka n noa ko koya. |
|---|
| now | adverb | oqo | Come here now. Lako mai eke oqo. |
|---|
| sun | noun | matanisiga | The sun is hot. E katakata na matanisiga. |
|---|
| moon | noun | vula | The moon is bright. E vulavula na vula. |
|---|
| star | noun | kalokalo | That star is bright. E vulavula na kalokalo o ya. |
|---|
| sky | noun | lomalagi | The sky is blue. E vulavula-loa na lomalagi. |
|---|
| earth | noun | vuravura | The earth is our home. Na vuravura na noda vale. |
|---|
| fire | noun | bukawaqa | The fire is hot. E katakata na bukawaqa. |
|---|
| water | noun | wai | The water is cold. E batabata na wai. |
|---|
| rain | noun | uca | The rain is falling. Sa tau na uca. |
|---|
| wind | noun | cagi | The wind is strong. E kaukauwa na cagi. |
|---|
| tree | noun | kau | The tree is tall. E balavu na kau. |
|---|
| flower | noun | senikau | That flower is beautiful. E totoka na senikau o ya. |
|---|
| mountain | noun | ulunivanua | The mountain is high. E cere na ulunivanua. |
|---|
| river | noun | uciwai | The river is wide. E rabailevu na uciwai. |
|---|
| sea | noun | waitui | The sea is calm. E maravu na waitui. |
|---|
| food | noun | kakana | The food is ready. Sa vakarautaki na kakana. |
|---|
| bread | noun | madrai | I bought fresh bread. Au volia na madrai vou. |
|---|
| rice | noun | raisi | The rice is hot. E katakata na raisi. |
|---|
| meat | noun | lewe ni manumanu | The meat is cooked. Sa tavu na lewe ni manumanu. |
|---|
| fish | noun | ika | The fish is fresh. E vou na ika. |
|---|
| egg | noun | yaloka | The egg is broken. Sa ramusu na yaloka. |
|---|
| milk | noun | sucu | The milk is warm. E katakata vakalailai na sucu. |
|---|
| fruit | noun | vuata | The fruit is sweet. E kamikamica na vuata. |
|---|
| tea | noun | ti | The tea is hot. E katakata na ti. |
|---|
| coffee | noun | kofi | The coffee is strong. E gumatua na kofi. |
|---|
| head | noun | uluna | My head hurts today. E mosi na uluqu nikua. |
|---|
| eye | noun | mata | |
|---|
| ear | noun | daliga | My ear hurts now. E mosi na daligaiqu oqo. |
|---|
| mouth | noun | gusu | Open your mouth wide. Dolava vakalevu na gusumu. |
|---|
| nose | noun | ucu | My nose is blocked. Sa sogota na ucuqu. |
|---|
| hand | noun | liga | Wash your hands now. Savata na ligamu oqo. |
|---|
| foot | noun | yava | My foot is sore. E mosi na yavaqu. |
|---|
| heart | noun | utoqu | My heart is strong. E kaukauwa na utoqu. |
|---|
| name | noun | yaca | Your name is beautiful. E totoka na yacamuni. |
|---|
| book | noun | ivola | This book is new. E vou na ivola oqo. |
|---|
| word | noun | vosa | That word is correct. E dodonu na vosa o ya. |
|---|
| language | noun | vosa | The language is difficult. E dredre na vosa. |
|---|
| money | noun | ilavo | I need more money. Au gadreva e levu tale na ilavo. |
|---|
| work | noun | cakacaka | My work is hard. E dredre na noqu cakacaka. |
|---|
| love | noun | loloma | Love is very important. E bibi sara na loloma. |
|---|
| music | noun | sere | The music is beautiful. E totoka na sere. |
|---|
| story | noun | italanoa | That story is true. E dina na italanoa o ya. |
|---|
| way | noun | sala | This way is easy. E rawarawa na sala oqo. |
|---|
| thing | noun | ka | That thing is heavy. E bibi na ka o ya. |
|---|
| life | noun | bula | Life is not easy. E sega ni rawarawa na bula. |
|---|
| door | noun | katuba | The door is open. Sa dola na katuba. |
|---|
| table | noun | teveli | The table is big. E levu na teveli. |
|---|
| chair | noun | idabedabe | The chair is broken. Sa ramusu na idabedabe. |
|---|
| car | noun | motoka | The car is fast. E totolo na motoka. |
|---|
| good | adjective | vinaka | This food is good. E vinaka na kakana oqo. |
|---|
| bad | adjective | ca | That fish is bad. E ca na ika o ya. |
|---|
| big | adjective | levu | The house is big. E levu na vale. |
|---|
| small | adjective | lailai | The room is small. E lailai na rumu. |
|---|
| new | adjective | vou | I bought a new book. Au volia e dua na ivola vou. |
|---|
| old | adjective | makawa | That house is old. E makawa na vale o ya. |
|---|
| long | adjective | balavu | The road is long. E balavu na gaunisala. |
|---|
| short | adjective | leka | This stick is short. E leka na kau oqo. |
|---|
| high | adjective | cere | The mountain is high. E cere na ulunivanua. |
|---|
| low | adjective | lolo | The table is low. E lolo na teveli. |
|---|
| hot | adjective | katakata | The tea is hot. E katakata na ti. |
|---|
| cold | adjective | batabata | The water is cold. E batabata na wai. |
|---|
| happy | adjective | marau | The child is happy. E marau na gone. |
|---|
| sad | adjective | rarawa | |
|---|
| beautiful | adjective | totoka | The flower is beautiful. E totoka na senikau. |
|---|
| easy | adjective | rawarawa | This work is easy. E rawarawa na cakacaka oqo. |
|---|
| hard | adjective | dredre | This lesson is hard. E dredre na lesoni oqo. |
|---|
| fast | adjective | totolo | That car is fast. E totolo na motoka o ya. |
|---|
| slow | adjective | berabera | The old man walks slow. E lako vakaberabera na qase. |
|---|
| right | adjective | dodonu | Your answer is right. E dodonu na nomu isau. |
|---|
| wrong | adjective | cala | That answer is wrong. E cala na isau o ya. |
|---|
| important | adjective | bibi | This book is important. E bibi na ivola oqo. |
|---|
| true | adjective | dina | That story is true. E dina na italanoa o ya. |
|---|
| full | adjective | sucu | The basket is full. Sa sucu na kato. |
|---|
| empty | adjective | lala | The room is empty. E lala na rumu. |
|---|
| young | adjective | gone | |
|---|
| strong | adjective | kaukauwa | That man is strong. E kaukauwa na tagane o ya. |
|---|
| weak | adjective | malumalumu | I feel weak today. Au malumalumu nikua. |
|---|
| red | adjective | damudamu | The flower is red. E damudamu na senikau. |
|---|
| blue | adjective | loaloa vulavula | The sky is blue. E loaloa vulavula na lomalagi. |
|---|
| green | adjective | drokadroka | The leaf is green. E drokadroka na draunikau. |
|---|
| yellow | adjective | damu vulavula | The flower is yellow. E damu vulavula na senikau. |
|---|
| black | adjective | loaloa | The dog is black. E loaloa na koli. |
|---|
| white | adjective | vulavula | The shirt is white. E vulavula na sote. |
|---|
| yes | interjection | io | Yes, I can come. Io, au rawa ni lako mai. |
|---|
| no | interjection | sega | No, I do not know. Sega, au sega ni kila. |
|---|
| not | adverb | sega ni | I am not tired. Au sega ni oca. |
|---|
| and | conjunction | kei | Mother and father are here. Sa tiko eke o tina kei tama. |
|---|
| or | conjunction | se | Tea or coffee is fine. Sa vinaka ga na ti se na kofi. |
|---|
| but | conjunction | ia | I came, but he left. Au lako mai, ia e lako ko koya. |
|---|
| if | conjunction | kevaka | If it rains, stay home. Kevaka e uca, tiko e vale. |
|---|
| because | conjunction | baleta ni | I stayed because it rained. Au tiko baleta ni sa uca. |
|---|
| with | preposition | kei | I came with my friend. Au lako mai kei na noqu itokani. |
|---|
| without | preposition | ka sega ni | He left without money. E lako ko koya ka sega ni dua na ilavo. |
|---|
| for | preposition | me baleta | This gift is for you. Na isolisoli oqo e me baleti iko. |
|---|
| from | preposition | mai | |
|---|
| to | preposition | i | We went to town. Keitou lako i koro levu. |
|---|