| I | pronoun | ngai | I am here now. Ngai nazali awa sikoyo. |
|---|
| you | pronoun | yo | You are my friend. Yo ozali moninga na ngai. |
|---|
| he | pronoun | ye | He is at school. Ye azali na eteyelo. |
|---|
| we | pronoun | biso | We are ready today. Biso tozali pene lelo. |
|---|
| they | pronoun | bango | They live in the city. Bango bafandi na engumba. |
|---|
| what | pronoun | nini | What do you want now? Olingi nini sikoyo? |
|---|
| where | adverb | wapi | Where do they live? Bafandaka wapi? |
|---|
| when | adverb | ntango nini | When will you come? Okoya ntango nini? |
|---|
| who | pronoun | nani | Who is at the door? Nani azali na ekuke? |
|---|
| why | adverb | mpo na nini | Why are you sad? Mpo na nini ozali mawa? |
|---|
| how | adverb | ndenge nini | How do you know? Oyebi ndenge nini? |
|---|
| to be | verb | kozala | They are very happy. Bango bazali na esengo mingi. |
|---|
| to have | verb | kozala na | I have a book. Nazali na buku. |
|---|
| to do | verb | kosala | We do the work. Tosali mosala. |
|---|
| to go | verb | kokende | They go to school. Bakendaka na eteyelo. |
|---|
| to come | verb | koya | Come here this morning. Yaka awa na tongo oyo. |
|---|
| to see | verb | komona | I see the house. Namoni ndako. |
|---|
| to know | verb | koyeba | We know the story. Toyebi lisapo. |
|---|
| to think | verb | kokanisa | I think about life. Nakanisaka na bomoi. |
|---|
| to want | verb | kolinga | They want some water. Balingi mayi. |
|---|
| to need | verb | kozala na bosenga ya | I need more time. Nazali na bosenga ya ntango mosusu. |
|---|
| to make | verb | kosala | |
|---|
| to take | verb | kozwa | Take the book now. Zwa buku sikoyo. |
|---|
| to give | verb | kopesa | Give me some water. Pesa ngai mayi. |
|---|
| to say | verb | koloba | They say the truth. Balobaka solo. |
|---|
| to tell | verb | koyebisa | Tell me your name. Yebisa ngai nkombo na yo. |
|---|
| to ask | verb | kotuna | I ask one question. Natuni motuna moko. |
|---|
| to find | verb | kokuta | We found the child. Tokuti mwana. |
|---|
| to look | verb | kotala | Look at the sky. Tala likolo. |
|---|
| to use | verb | kosalela | We use this table. Tosalelaka mesa oyo. |
|---|
| to work | verb | kosala | They work every day. Basalaka mokolo nyonso. |
|---|
| to eat | verb | kolia | The child eats rice. Mwana azali kolia loso. |
|---|
| to drink | verb | komela | I drink tea now. Nazali komela tii sikoyo. |
|---|
| to sleep | verb | kolala | The boy sleeps early. Mwana mobali alalaka malembe. |
|---|
| to walk | verb | kotambola | We walk to school. Totambolaka na eteyelo. |
|---|
| to run | verb | kopota mbangu | The boy runs fast. Mwana mobali apotaka mbangu noki. |
|---|
| to read | verb | kotanga | I read this book. Natangi buku oyo. |
|---|
| to write | verb | kokoma | They write a story. Bakomaka lisapo. |
|---|
| to speak | verb | koloba | We speak Lingala here. Tolobaka lingala awa. |
|---|
| to listen | verb | koyoka | Listen to the teacher. Yoka moteyi. |
|---|
| to hear | verb | koyoka | I hear the music. Nayoki miziki. |
|---|
| to buy | verb | kosomba | They buy fresh bread. Basombi mapa ya sika. |
|---|
| to sell | verb | koteka | We sell fish here. Totekaka mbisi awa. |
|---|
| to pay | verb | kofuta | I pay the money. Nafuti mbongo. |
|---|
| to help | verb | kosalisa | Please help the child. Salisá mwana. |
|---|
| to love | verb | kolinga | I love my family. Nalingaka libota na ngai. |
|---|
| to live | verb | kofanda | They live near the river. Bafandi pene na ebale. |
|---|
| to die | verb | kokufa | Old trees die slowly. Banzete ya kala ekufaka malembe. |
|---|
| to learn | verb | koyekola | Children learn at school. Bana bayekolaka na eteyelo. |
|---|
| to teach | verb | koteya | They teach the children. Bateyaka bana. |
|---|
| to open | verb | kofungola | Open the door now. Fungola ekuke sikoyo. |
|---|
| to close | verb | kokanga | Close the door please. Kanga ekuke, nabondeli yo. |
|---|
| person | noun | moto | One person is waiting. Moto moko azali kozela. |
|---|
| man | noun | mobali | The man is strong. Mobali azali makasi. |
|---|
| woman | noun | mwasi | The woman is happy. Mwasi azali na esengo. |
|---|
| child | noun | mwana | The child is sleeping. Mwana azali kolala. |
|---|
| boy | noun | mwana mobali | The boy reads well. Mwana mobali atangaka malamu. |
|---|
| girl | noun | mwana mwasi | The girl is singing. Mwana mwasi azali koyemba. |
|---|
| family | noun | libota | My family is big. Libota na ngai ezali monene. |
|---|
| mother | noun | mama | My mother is home. Mama na ngai azali na ndako. |
|---|
| father | noun | tata | My father works here. Tata na ngai asalaka awa. |
|---|
| friend | noun | moninga | |
|---|
| house | noun | ndako | The house is new. Ndako ezali ya sika. |
|---|
| home | noun | ndako | We are going home. Tozali kokende na ndako. |
|---|
| school | noun | eteyelo | The school is large. Eteyelo ezali monene. |
|---|
| city | noun | engumba | This city is busy. Engumba oyo etondi na bato. |
|---|
| country | noun | ekolo | Our country is beautiful. Ekolo na biso ezali kitoko. |
|---|
| world | noun | mokili | The world is changing. Mokili ezali kobongwana. |
|---|
| street | noun | nzela | The street is long. Nzela ezali molai. |
|---|
| room | noun | shambre | The room is small. Shambre ezali moke. |
|---|
| time | noun | ntango | Time goes very fast. Ntango elekaka noki mingi. |
|---|
| day | noun | mokolo | Today is a good day. Lelo ezali mokolo malamu. |
|---|
| night | noun | butu | The night is cold. Butu ezali malili. |
|---|
| morning | noun | tongo | This morning is quiet. Tongo oyo ezali kimia. |
|---|
| evening | noun | pokwa | We rest this evening. Tokopema na pokwa oyo. |
|---|
| week | noun | poso | This week is busy. Poso oyo ezali na misala mingi. |
|---|
| month | noun | sanza | Next month we travel. Sanza ekoya tokokende. |
|---|
| year | noun | mobu | This year is important. Mobu oyo ezali na tina. |
|---|
| today | adverb | lelo | I work today. Nasali lelo. |
|---|
| tomorrow | adverb | lobi | We will come tomorrow. Tokoya lobi. |
|---|
| yesterday | adverb | lobi eleki | I saw him yesterday. Namonaki ye lobi eleki. |
|---|
| now | adverb | sikoyo | Come here now. Yaka awa sikoyo. |
|---|
| sun | noun | moyi | The sun is hot. Moyi ezali moto. |
|---|
| moon | noun | sánzá | |
|---|
| star | noun | monzoto | The star shines brightly. Monzoto ezali kongenga makasi. |
|---|
| sky | noun | likolo | The sky is blue. Likolo ezali bleu. |
|---|
| earth | noun | mokili | The earth is round. Mokili ezali ya rond. |
|---|
| fire | noun | moto | The fire is hot. Moto ezali moto makasi. |
|---|
| water | noun | mayi | The water is cold. Mayi ezali malili. |
|---|
| rain | noun | mbula | The rain is falling. Mbula ezali kobeta. |
|---|
| wind | noun | mopɛpɛ | The wind is strong. Mopɛpɛ ezali makasi. |
|---|
| tree | noun | nzete | The tree is tall. Nzete ezali molai. |
|---|
| flower | noun | fololo | The flower is beautiful. Fololo ezali kitoko. |
|---|
| mountain | noun | ngomba | The mountain is high. Ngomba ezali molai. |
|---|
| river | noun | ebale | The river is wide. Ebale ezali monene. |
|---|
| sea | noun | mbu | The sea is far. Mbu ezali mosika. |
|---|
| food | noun | bilei | The food is ready. Bilei ezali pene. |
|---|
| bread | noun | mapa | The bread is fresh. Mapa ezali ya sika. |
|---|
| rice | noun | loso | We eat rice today. Tolii loso lelo. |
|---|
| meat | noun | mosuni | The meat is hot. Mosuni ezali moto. |
|---|
| fish | noun | mbisi | The fish is good. Mbisi ezali malamu. |
|---|
| egg | noun | liki | The egg is broken. Liki ebukani. |
|---|
| milk | noun | miliki | The milk is warm. Miliki ezali ya moto moke. |
|---|
| fruit | noun | mbuma | This fruit is sweet. Mbuma oyo ezali elengi. |
|---|
| tea | noun | tii | I drink tea daily. Namelaka tii mokolo nyonso. |
|---|
| coffee | noun | kafe | He drinks black coffee. Amelaka kafe moindo. |
|---|
| head | noun | motó | My head hurts today. Motó na ngai ezali mpasi lelo. |
|---|
| eye | noun | liso | |
|---|
| ear | noun | litoi | My ear hears well. Litoi na ngai eyokaka malamu. |
|---|
| mouth | noun | monoko | Open your mouth wide. Fungola monoko na yo mingi. |
|---|
| nose | noun | zolo | My nose is cold. Zolo na ngai ezali malili. |
|---|
| hand | noun | loboko | Wash your hand now. Sukola loboko na yo sikoyo. |
|---|
| foot | noun | lokolo | My foot hurts badly. Lokolo na ngai ezali mpasi mingi. |
|---|
| heart | noun | motema | My heart is calm. Motema na ngai ezali kimia. |
|---|
| name | noun | nkombo | Your name is beautiful. Nkombo na yo ezali kitoko. |
|---|
| book | noun | buku | This book is new. Buku oyo ezali ya sika. |
|---|
| word | noun | liloba | This word is important. Liloba oyo ezali na tina. |
|---|
| language | noun | monoko | Lingala is a language. Lingala ezali monoko. |
|---|
| money | noun | mbongo | I need more money. Nazali na bosenga ya mbongo mingi. |
|---|
| work | noun | mosala | The work is hard. Mosala ezali mpasi. |
|---|
| love | noun | bolingo | Love is very important. Bolingo ezali na tina mingi. |
|---|
| music | noun | miziki | The music is beautiful. Miziki ezali kitoko. |
|---|
| story | noun | lisapo | This story is true. Lisapo oyo ezali solo. |
|---|
| way | noun | nzela | This way is easy. Nzela oyo ezali pete. |
|---|
| thing | noun | eloko | That thing is mine. Eloko wana ezali ya ngai. |
|---|
| life | noun | bomoi | Life is not easy. Bomoi ezali pete te. |
|---|
| door | noun | ekuke | The door is open. Ekuke ezali polele. |
|---|
| table | noun | mesa | The table is clean. Mesa ezali pɛto. |
|---|
| chair | noun | kiti | The chair is broken. Kiti ebukani. |
|---|
| car | noun | motuka | The car is new. Motuka ezali ya sika. |
|---|
| good | adjective | malamu | This book is good. Buku oyo ezali malamu. |
|---|
| bad | adjective | mabe | The food is bad. Bilei ezali mabe. |
|---|
| big | adjective | monene | The house is big. Ndako ezali monene. |
|---|
| small | adjective | moke | The room is small. Shambre ezali moke. |
|---|
| new | adjective | ya sika | I bought a new car. Nasombi motuka ya sika. |
|---|
| old | adjective | ya kala | This house is old. Ndako oyo ezali ya kala. |
|---|
| long | adjective | molai | The road is long. Nzela ezali molai. |
|---|
| short | adjective | mokuse | The story is short. Lisapo ezali mokuse. |
|---|
| high | adjective | likolo | The mountain is high. Ngomba ezali likolo. |
|---|
| hot | adjective | moto | The tea is hot. Tii ezali moto. |
|---|
| cold | adjective | malili | The water is cold. Mayi ezali malili. |
|---|
| happy | adjective | na esengo | The child is happy. Mwana azali na esengo. |
|---|
| sad | adjective | mawa | |
|---|
| beautiful | adjective | kitoko | The flower is beautiful. Fololo ezali kitoko. |
|---|
| easy | adjective | pete | This work is easy. Mosala oyo ezali pete. |
|---|
| hard | adjective | mpasi | This work is hard. Mosala oyo ezali mpasi. |
|---|
| fast | adjective | noki | This car is fast. Motuka oyo ezali noki. |
|---|
| slow | adjective | malembe | The old man walks slow. Mobali ya kala atambolaka malembe. |
|---|
| right | adjective | solo | Your answer is right. Eyano na yo ezali solo. |
|---|
| wrong | adjective | lokuta | That answer is wrong. Eyano wana ezali lokuta. |
|---|
| important | adjective | na tina | This book is important. Buku oyo ezali na tina. |
|---|
| true | adjective | solo | This story is true. Lisapo oyo ezali solo. |
|---|
| full | adjective | etondi | The cup is full. Kopo etondi. |
|---|
| empty | adjective | mpamba | The room is empty. Shambre ezali mpamba. |
|---|
| young | adjective | moke | The child is young. Mwana azali moke. |
|---|
| strong | adjective | makasi | That man is strong. Mobali wana azali makasi. |
|---|
| weak | adjective | bolembu | The child is weak. Mwana azali na bolembu. |
|---|
| red | adjective | motane | The flower is red. Fololo ezali motane. |
|---|
| blue | adjective | bleu | The sky is blue. Likolo ezali bleu. |
|---|
| green | adjective | vert | The tree is green. Nzete ezali vert. |
|---|
| yellow | adjective | jaune | The flower is yellow. Fololo ezali jaune. |
|---|
| black | adjective | moindo | The car is black. Motuka ezali moindo. |
|---|
| white | adjective | mpɛmbɛ | The shirt is white. Chemise ezali mpɛmbɛ. |
|---|
| yes | interjection | iyo | |
|---|
| no | interjection | te | No, I cannot come. Te, nakoki koya te. |
|---|
| not | adverb | te | I am not ready. Nazali pene te. |
|---|
| and | conjunction | mpe | I bought bread and tea. Nasombi mapa mpe tii. |
|---|
| or | conjunction | to | Tea or coffee is fine. Tii to kafe ezali malamu. |
|---|
| but | conjunction | kasi | I want tea, but coffee is fine. Nalingi tii, kasi kafe mpe ezali malamu. |
|---|
| if | conjunction | soki | If you come, we eat. Soki okoyi, tokolia. |
|---|
| because | conjunction | mpo | I stayed because of rain. Natikali mpo na mbula. |
|---|
| with | preposition | na | I came with my friend. Nayaki na moninga na ngai. |
|---|
| without | preposition | kozanga | He left without money. Akendeki kozanga mbongo. |
|---|
| for | preposition | mpo na | This gift is for you. Likabo oyo ezali mpo na yo. |
|---|
| from | preposition | uta | I came from school. Nauti na eteyelo. |
|---|
| to | preposition | na | We went to the city. Tokendeki na engumba. |
|---|