| I | सर्वनाम | nna | I am here today. Nna ke mo lehono. |
|---|
| you | सर्वनाम | wena | You are my friend. Wena o mogwera wa ka. |
|---|
| he | सर्वनाम | yena | He is at school now. Yena o sekolong bjale. |
|---|
| we | सर्वनाम | rena | We live in this house. Rena re dula ka ntlong ye. |
|---|
| they | सर्वनाम | bona | They are working today. Bona ba a šoma lehono. |
|---|
| what | सर्वनाम | eng | What do you want now? O nyaka eng bjale? |
|---|
| where | क्रिया विशेषण | kae | Where do they live? Ba dula kae? |
|---|
| when | क्रिया विशेषण | neng | When will you come? O tla neng? |
|---|
| who | सर्वनाम | mang | Who is that person? Ke mang motho yola? |
|---|
| why | क्रिया विशेषण | ka lebaka la eng | Why are you sad? O nyamile ka lebaka la eng? |
|---|
| how | क्रिया विशेषण | bjang | How do you know? O tseba bjang? |
|---|
| to be | क्रिया | ba | They are happy now. Ba thabile bjale. |
|---|
| to have | क्रिया | ba le | I have a new book. Ke na le puku ye mpsha. |
|---|
| to do | क्रिया | dira | We do our work well. Re dira mošomo wa rena gabotse. |
|---|
| to go | क्रिया | ya | I go to school daily. Ke ya sekolong letšatši le letšatši. |
|---|
| to come | क्रिया | tla | Please come to my house. Hle etla ntlong ya ka. |
|---|
| to see | क्रिया | bona | I see the big tree. Ke bona sehlare se segolo. |
|---|
| to know | क्रिया | tseba | They know the answer. Ba tseba karabo. |
|---|
| to think | क्रिया | nagana | I think about my family. Ke nagana ka lapa la ka. |
|---|
| to want | क्रिया | nyaka | We want more water. Re nyaka meetse a mantši. |
|---|
| to need | क्रिया | hloka | I need your help now. Ke hloka thušo ya gago bjale. |
|---|
| to make | क्रिया | dira | |
|---|
| to take | क्रिया | tšea | Take the book home. Tšea puku o ye nayo gae. |
|---|
| to give | क्रिया | fa | Give me the red book. Mphe puku ye khubedu. |
|---|
| to say | क्रिया | bolela | Please say your name clearly. Hle bolela leina la gago gabotse. |
|---|
| to tell | क्रिया | botša | Tell me the true story. Mpotelele kanegelo ya nnete. |
|---|
| to ask | क्रिया | botšiša | Ask the teacher now. Botšiša morutiši bjale. |
|---|
| to find | क्रिया | hwetša | I found my old book. Ke hweditše puku ya ka ya kgale. |
|---|
| to look | क्रिया | lebelela | Look at the sky. Lebelela legodimo. |
|---|
| to use | क्रिया | šomiša | We use water every day. Re šomiša meetse letšatši le lengwe le le lengwe. |
|---|
| to work | क्रिया | šoma | They work in the city. Ba šoma toropong. |
|---|
| to eat | क्रिया | ja | Children eat bread every morning. Bana ba ja borotho mesong e mengwe le e mengwe. |
|---|
| to drink | क्रिया | nwa | I drink tea every morning. Ke nwa teye mesong e mengwe le e mengwe. |
|---|
| to sleep | क्रिया | roba | The child sleeps at night. Ngwana o robala bošego. |
|---|
| to walk | क्रिया | sepela | We walk to school together. Re sepela go ya sekolong mmogo. |
|---|
| to run | क्रिया | kitima | The boy runs fast. Mošemane o kitima ka lebelo. |
|---|
| to read | क्रिया | bala | I read this book. Ke bala puku ye. |
|---|
| to write | क्रिया | ngwala | Write your name here. Ngwala leina la gago mo. |
|---|
| to speak | क्रिया | bolela | They speak the language well. Ba bolela polelo gabotse. |
|---|
| to listen | क्रिया | theetša | Listen to the music. Theetša mmino. |
|---|
| to hear | क्रिया | kwa | I hear the wind outside. Ke kwa phefo ka ntle. |
|---|
| to buy | क्रिया | reka | We buy food today. Re reka dijo lehono. |
|---|
| to sell | क्रिया | rekiša | They sell fruit here. Ba rekiša dienywa mo. |
|---|
| to pay | क्रिया | lefa | I pay the money now. Ke lefa tšhelete bjale. |
|---|
| to help | क्रिया | thuša | Please help the child. Hle thuša ngwana. |
|---|
| to love | क्रिया | rata | I love my family. Ke rata lapa la ka. |
|---|
| to live | क्रिया | phela | |
|---|
| to die | क्रिया | hwa | Old trees can die. Dihlare tša kgale di ka hwa. |
|---|
| to learn | क्रिया | ithuta | Children learn at school. Bana ba ithuta sekolong. |
|---|
| to teach | क्रिया | ruta | They teach young children. Ba ruta bana ba banyenyane. |
|---|
| to open | क्रिया | bula | Open the door now. Bula mojako bjale. |
|---|
| to close | क्रिया | tswala | |
|---|
| person | संज्ञा | motho | That person is my friend. Motho yoo ke mogwera wa ka. |
|---|
| man | संज्ञा | monna | The man is very tall. Monna o molelele kudu. |
|---|
| woman | संज्ञा | mosadi | The woman is my teacher. Mosadi yoo ke morutiši wa ka. |
|---|
| child | संज्ञा | ngwana | The child is sleeping now. Ngwana o robetše bjale. |
|---|
| boy | संज्ञा | mošemane | The boy reads a book. Mošemane o bala puku. |
|---|
| girl | संज्ञा | ngwanenyana | The girl is very happy. Ngwanenyana o thabile kudu. |
|---|
| family | संज्ञा | lapa | My family lives here. Lapa la ka le dula mo. |
|---|
| mother | संज्ञा | mma | My mother is at home. Mma o gae. |
|---|
| father | संज्ञा | tate | My father works hard. Tate o šoma ka thata. |
|---|
| friend | संज्ञा | mogwera | |
|---|
| house | संज्ञा | ntlo | Our house is very big. Ntlo ya rena e kgolo kudu. |
|---|
| home | संज्ञा | gae | We are going home now. Re ya gae bjale. |
|---|
| school | संज्ञा | sekolo | The school is nearby. Sekolo se kgauswi. |
|---|
| city | संज्ञा | toropo | This city is very busy. Toropo ye e swaregile kudu. |
|---|
| country | संज्ञा | naga | Our country is beautiful. Naga ya rena e botse. |
|---|
| world | संज्ञा | lefase | The world is very big. Lefase le legolo kudu. |
|---|
| street | संज्ञा | seterata | The street is long. Seterata se selelele. |
|---|
| room | संज्ञा | phapoši | The room is clean. Phapoši e hlwekile. |
|---|
| time | संज्ञा | nako | We have little time. Re na le nako ye nnyane. |
|---|
| day | संज्ञा | letšatši | Today is a good day. Lehono ke letšatši le lebotse. |
|---|
| night | संज्ञा | bošego | The night is cold. Bošego bo a tonya. |
|---|
| morning | संज्ञा | mosong | I drink tea every morning. Ke nwa teye mosong o mongwe le o mongwe. |
|---|
| evening | संज्ञा | mantšiboa | We walk in the evening. Re sepela mantšiboeng. |
|---|
| week | संज्ञा | beke | I work every week. Ke šoma beke e nngwe le e nngwe. |
|---|
| month | संज्ञा | kgwedi | This month is very long. Kgwedi ye e telele kudu. |
|---|
| year | संज्ञा | ngwaga | This year is important. Ngwaga wo o bohlokwa. |
|---|
| today | क्रिया विशेषण | lehono | I am happy today. Ke thabile lehono. |
|---|
| tomorrow | क्रिया विशेषण | gosasa | We will go tomorrow. Re tla ya gosasa. |
|---|
| yesterday | क्रिया विशेषण | maabane | He came yesterday morning. O tlile maabane mosong. |
|---|
| now | क्रिया विशेषण | bjale | Come here now. Etla mo bjale. |
|---|
| sun | संज्ञा | letšatši | The sun is hot. Letšatši le a fiša. |
|---|
| moon | संज्ञा | ngwedi | The moon is bright tonight. |
|---|
| star | संज्ञा | naledi | That star is bright. Naledi yela e phadima. |
|---|
| sky | संज्ञा | legodimo | The sky is blue. Legodimo le le tala. |
|---|
| earth | संज्ञा | lefase | The earth is our home. Lefase ke gae ga rena. |
|---|
| fire | संज्ञा | mollo | The fire is hot. Mollo o a fiša. |
|---|
| water | संज्ञा | meetse | Water is very important. Meetse a bohlokwa kudu. |
|---|
| rain | संज्ञा | pula | The rain is coming. Pula e a tla. |
|---|
| wind | संज्ञा | phefo | The wind is strong today. Phefo e matla lehono. |
|---|
| tree | संज्ञा | sehlare | That tree is very tall. Sehlare sela se telele kudu. |
|---|
| flower | संज्ञा | letšoba | The flower is beautiful. Letšoba le lebotse. |
|---|
| mountain | संज्ञा | thaba | The mountain is very high. Thaba e godimo kudu. |
|---|
| river | संज्ञा | noka | The river is long. Noka e telele. |
|---|
| sea | संज्ञा | lewatle | The sea is very big. Lewatle le legolo kudu. |
|---|
| food | संज्ञा | dijo | The food is ready. Dijo di lokile. |
|---|
| bread | संज्ञा | borotho | I eat bread daily. Ke ja borotho letšatši le lengwe le le lengwe. |
|---|
| rice | संज्ञा | raese | We eat rice tonight. Re ja raese bošegong bjo. |
|---|
| meat | संज्ञा | nama | The meat is hot. Nama e a fiša. |
|---|
| fish | संज्ञा | hlapi | We are cooking fish. Re apea hlapi. |
|---|
| egg | संज्ञा | lee | The egg is broken. Lee le robegile. |
|---|
| milk | संज्ञा | maswi | The child drinks milk. Ngwana o nwa maswi. |
|---|
| fruit | संज्ञा | dienywa | Fruit is good for children. Dienywa di loketše bana. |
|---|
| tea | संज्ञा | teye | The tea is hot. Teye e a fiša. |
|---|
| coffee | संज्ञा | kofi | I drink coffee now. Ke nwa kofi bjale. |
|---|
| head | संज्ञा | hlogo | My head is sore. Hlogo ya ka e a opša. |
|---|
| eye | संज्ञा | leihlo | My eye is red. Leihlo la ka le khubedu. |
|---|
| ear | संज्ञा | tsebe | His ear is sore. Tsebe ya gagwe e a opša. |
|---|
| mouth | संज्ञा | molomo | Open your mouth wide. Bula molomo wa gago kudu. |
|---|
| nose | संज्ञा | nko | My nose is cold. Nko ya ka e a tonya. |
|---|
| hand | संज्ञा | seatla | Wash your hand now. Hlatswa seatla sa gago bjale. |
|---|
| foot | संज्ञा | leoto | My foot is sore. Leoto la ka le a opša. |
|---|
| heart | संज्ञा | pelo | |
|---|
| name | संज्ञा | leina | What is your name? Leina la gago ke mang? |
|---|
| book | संज्ञा | puku | This book is new. Puku ye ke ye mpsha. |
|---|
| word | संज्ञा | lentšu | That word is important. Lentšu leo le bohlokwa. |
|---|
| language | संज्ञा | polelo | This language is beautiful. Polelo ye e botse. |
|---|
| money | संज्ञा | tšhelete | I have no money. Ga ke na tšhelete. |
|---|
| work | संज्ञा | mošomo | The work is hard. Mošomo o boima. |
|---|
| love | संज्ञा | lerato | Love is very important. Lerato le bohlokwa kudu. |
|---|
| music | संज्ञा | mmino | The music is beautiful. Mmino o monate. |
|---|
| story | संज्ञा | kanegelo | The story is very good. Kanegelo e bose kudu. |
|---|
| way | संज्ञा | tsela | This way is easy. Tsela ye e bonolo. |
|---|
| thing | संज्ञा | selo | That thing is new. Selo sela ke se seswa. |
|---|
| life | संज्ञा | bophelo | Life is very important. Bophelo bo bohlokwa kudu. |
|---|
| door | संज्ञा | mojako | The door is open. Mojako o bulegile. |
|---|
| table | संज्ञा | tafola | The table is big. Tafola e kgolo. |
|---|
| chair | संज्ञा | setulo | The chair is broken. Setulo se robegile. |
|---|
| car | संज्ञा | sefatanaga | The car is new. Sefatanaga se seswa. |
|---|
| good | विशेषण | botse | This book is good. Puku ye e botse. |
|---|
| bad | विशेषण | mpe | The food is bad. Dijo di mpe. |
|---|
| big | विशेषण | kgolo | Our house is big. Ntlo ya rena e kgolo. |
|---|
| small | विशेषण | nyane | The room is small. Phapoši e nyane. |
|---|
| new | विशेषण | mpsha | I have a new car. Ke na le sefatanaga se seswa. |
|---|
| old | विशेषण | kgale | That house is old. Ntlo yela ke ya kgale. |
|---|
| long | विशेषण | telele | |
|---|
| short | विशेषण | kopana | |
|---|
| high | विशेषण | godimo | That mountain is high. Thaba yela e godimo. |
|---|
| low | विशेषण | fase | |
|---|
| hot | विशेषण | fiša | The water is hot. Meetse a a fiša. |
|---|
| cold | विशेषण | tonya | The night is cold. Bošego bo a tonya. |
|---|
| happy | विशेषण | thabile | The children are happy. Bana ba thabile. |
|---|
| sad | विशेषण | nyamile | I am sad today. Ke nyamile lehono. |
|---|
| beautiful | विशेषण | botse | The flower is beautiful. Letšoba le lebotse. |
|---|
| easy | विशेषण | bonolo | This work is easy. Mošomo wo o bonolo. |
|---|
| fast | विशेषण | ka lebelo | The car is fast. Sefatanaga se sepela ka lebelo. |
|---|
| slow | विशेषण | nanya | |
|---|
| right | विशेषण | nepagetše | Your answer is right. Karabo ya gago e nepagetše. |
|---|
| wrong | विशेषण | fošagetše | That answer is wrong. Karabo yela e fošagetše. |
|---|
| important | विशेषण | bohlokwa | Water is important for life. Meetse a bohlokwa bophelong. |
|---|
| true | विशेषण | nnete | His story is true. Kanegelo ya gagwe ke nnete. |
|---|
| full | विशेषण | tletše | |
|---|
| empty | विशेषण | se na selo | The room is empty. Phapoši ga e na selo. |
|---|
| young | विशेषण | mofsa | The child is young. Ngwana o sa le mofsa. |
|---|
| strong | विशेषण | matla | That man is strong. Monna yola o na le matla. |
|---|
| weak | विशेषण | fokola | The child is weak. Ngwana o fokola. |
|---|
| red | विशेषण | khubedu | The flower is red. Letšoba le khubedu. |
|---|
| blue | विशेषण | tala | The sky is blue. Legodimo le le tala. |
|---|
| green | विशेषण | tala | The tree is green. Sehlare se setala. |
|---|
| yellow | विशेषण | serolwana | |
|---|
| black | विशेषण | ntsho | The car is black. Sefatanaga se ntsho. |
|---|
| white | विशेषण | šweu | The milk is white. Maswi a šweu. |
|---|
| yes | अवरोधक शब्द | ee | Yes, I know him. Ee, ke a mo tseba. |
|---|
| no | अवरोधक शब्द | aowa | No, I do not know. Aowa, ga ke tsebe. |
|---|
| not | क्रिया विशेषण | ga | I do not work today. Ga ke šome lehono. |
|---|
| and | संयोग | le | Mother and father are here. Mma le tate ba mo. |
|---|
| or | संयोग | goba | Tea or coffee is fine. Teye goba kofi go lokile. |
|---|
| but | संयोग | eupša | I want tea but coffee is fine. Ke nyaka teye eupša kofi e lokile. |
|---|
| if | संयोग | ge | If you come, I will help. Ge o etla, ke tla thuša. |
|---|
| because | संयोग | ka gobane | I am happy because you came. Ke thabile ka gobane o tlile. |
|---|
| with | पूर्वसर्ग | le | I live with my family. Ke dula le lapa la ka. |
|---|
| without | पूर्वसर्ग | ntle le | He went without money. O ile ntle le tšhelete. |
|---|
| for | पूर्वसर्ग | bakeng sa | This food is for children. Dijo tše ke bakeng sa bana. |
|---|
| from | पूर्वसर्ग | go tšwa | I come from this city. Ke tšwa toropong ye. |
|---|
| to | पूर्वसर्ग | go | We go to school. Re ya go sekolo. |
|---|