| ine | pronome | I | Ine ndili pano tsopano. I am here now. |
|---|
| iwe | pronome | you | Iwe ndiwe mnzanga. You are my friend. |
|---|
| iye | pronome | he | Iye ali kusukulu. He is at school. |
|---|
| iye | pronome | she | Iye ali wokondwa kwambiri. She is very happy. |
|---|
| ife | pronome | we | Ife tikupita kunyumba. We are going home. |
|---|
| iwo | pronome | they | Iwo amagwira ntchito tsiku lililonse. They work every day. |
|---|
| chiyani | pronome | what | Dzina lako ndi chiyani? What is your name? |
|---|
| kuti | advérbio | where | Umakhala kuti? Where do you live? |
|---|
| liti | advérbio | when | Ubwera liti? When will you come? |
|---|
| ndani | pronome | who | Munthu ameneyo ndi ndani? Who is that person? |
|---|
| chifukwa chiyani | advérbio | why | Chifukwa chiyani uli wachisoni? Why are you sad? |
|---|
| bwanji | advérbio | how | Muli bwanji lero? How are you today? |
|---|
| kukhala | verbo | to be | Ndikufuna kukhala wamphamvu. I want to be strong. |
|---|
| kukhala ndi | verbo | to have | Tili ndi galimoto yatsopano. We have a new car. |
|---|
| kuchita | verbo | to do | Iwo amachita ntchitoyo bwino. They do the work well. |
|---|
| kupita | verbo | to go | Ndimapita kusukulu. I go to school. |
|---|
| kubwera | verbo | to come | Chonde bwera pano tsopano. Please come here now. |
|---|
| kuona | verbo | to see | Ndikuona phirilo. I see the mountain. |
|---|
| kudziwa | verbo | to know | Ndikudziwa nkhaniyo. I know that story. |
|---|
| kuganiza | verbo | to think | Ife timaganiza za moyo. We think about life. |
|---|
| kufuna | verbo | to want | Ndikufuna madzi. I want some water. |
|---|
| kusowa | verbo | to need | Tikusowa nthawi yambiri. We need more time. |
|---|
| kupanga | verbo | to make | Iye amapanga buledi wabwino. She makes good bread. |
|---|
| kutenga | verbo | to take | Tenga bukulo kupita kunyumba. Take the book home. |
|---|
| kupereka | verbo | to give | Iwo amandipatsa chakudya. They give me food. |
|---|
| kunena | verbo | to say | Chonde nenani dzina lanu. Please say your name. |
|---|
| kuuza | verbo | to tell | Undiuze choonadi. Tell me the truth. |
|---|
| kufunsa | verbo | to ask | Ndikufunsa funso limodzi. I ask one question. |
|---|
| kupeza | verbo | to find | Tapeza ndalama. We found the money. |
|---|
| kuyang'ana | verbo | to look | Yang'ana kumwamba. Look at the sky. |
|---|
| kugwiritsa ntchito | verbo | to use | Ndimagwiritsa ntchito bukuli. I use this book. |
|---|
| kugwira ntchito | verbo | to work | Iwo amagwira ntchito mumzinda. They work in the city. |
|---|
| kudya | verbo | to eat | Tidzadya mpunga usikuuno. We eat rice tonight. |
|---|
| kumwa | verbo | to drink | Imwa tiyi wotentha. Drink the hot tea. |
|---|
| kugona | verbo | to sleep | Mwanayo amagona bwino. The child sleeps well. |
|---|
| kuyenda | verbo | to walk | Timayenda m'mawa uliwonse. We walk every morning. |
|---|
| kuthamanga | verbo | to run | Mnyamatayo amatha kuthamanga mofulumira. The boy can run fast. |
|---|
| kuwerenga | verbo | to read | Ndikuwerenga bukuli. I read this book. |
|---|
| kulemba | verbo | to write | Iye amalemba tsiku lililonse. She writes every day. |
|---|
| kuyankhula | verbo | to speak | Iwo amayankhula Chichewa bwino. They speak Chewa well. |
|---|
| kumvetsera | verbo | to listen | Mvetserani mphunzitsi. Listen to the teacher. |
|---|
| kumva | verbo | to hear | Ndikumva nyimbo. I hear the music. |
|---|
| kugula | verbo | to buy | Timagula zipatso zatsopano. We buy fresh fruit. |
|---|
| kugulitsa | verbo | to sell | Iwo amagulitsa nsomba pano. They sell fish here. |
|---|
| kulipira | verbo | to pay | Ndikulipira ndalama. I pay the money. |
|---|
| kuthandiza | verbo | to help | Chonde thandizani mwanayo. Please help the child. |
|---|
| kukonda | verbo | to love | Ndimakonda banja langa. I love my family. |
|---|
| kukhala | verbo | to live | Timakhala mumzinda. We live in the city. |
|---|
| kufa | verbo | to die | Mitengo yakale imatha kufa. Old trees can die. |
|---|
| kuphunzira | verbo | to learn | Ana amaphunzira kusukulu. Children learn at school. |
|---|
| kuphunzitsa | verbo | to teach | Iwo amaphunzitsa chilankhulo. They teach the language. |
|---|
| kutsegula | verbo | to open | Tsegula chitseko tsopano. Open the door now. |
|---|
| kutseka | verbo | to close | Tseka bukulo pang'onopang'ono. Close the book gently. |
|---|
| munthu | substantivo | person | Munthu ameneyo ndi waubwino. That person is kind. |
|---|
| mwamuna | substantivo | man | Mwamunayo ndi wamtali. The man is tall. |
|---|
| mkazi | substantivo | woman | Mkazi akuyimba. The woman is singing. |
|---|
| mwana | substantivo | child | Mwanayo akugona. The child is sleeping. |
|---|
| mnyamata | substantivo | boy | Mnyamatayo amathamanga mofulumira. The boy runs fast. |
|---|
| mtsikana | substantivo | girl | Mtsikanayo amawerenga bwino. The girl reads well. |
|---|
| banja | substantivo | family | Banja langa ndi lalikulu. My family is big. |
|---|
| amayi | substantivo | mother | Amayi anga ali pano. My mother is here. |
|---|
| bambo | substantivo | father | Bambo anga amagwira ntchito molimbika. My father works hard. |
|---|
| mnzake | substantivo | friend | Iye ndi mnzanga. She is my friend. |
|---|
| nyumba | substantivo | house | Nyumba yawo ndi yatsopano. Their house is new. |
|---|
| kunyumba | substantivo | home | Tikupita kunyumba. We are going home. |
|---|
| sukulu | substantivo | school | Sukulu ili pafupi. The school is nearby. |
|---|
| mzinda | substantivo | city | Mzinda uwu uli wotanganidwa. This city is busy. |
|---|
| dziko | substantivo | country | Dziko lathu ndi lokongola. Our country is beautiful. |
|---|
| dziko lapansi | substantivo | world | Dziko lapansi likusintha. The world is changing. |
|---|
| chipinda | substantivo | room | Chipindacho ndi chaukhondo. The room is clean. |
|---|
| nthawi | substantivo | time | Nthawi imapita mofulumira kwambiri. Time goes very fast. |
|---|
| tsiku | substantivo | day | Lero ndi tsiku labwino. Today is a good day. |
|---|
| usiku | substantivo | night | Usiku ndi wozizira. The night is cold. |
|---|
| m'mawa | substantivo | morning | M'mawa ndi wozizira. The morning is cool. |
|---|
| madzulo | substantivo | evening | Tikumana madzulo ano. We meet this evening. |
|---|
| sabata | substantivo | week | Ndibwera sabata yamawa. I will come next week. |
|---|
| mwezi | substantivo | month | Mwezi uno ndi wotanganidwa. This month is busy. |
|---|
| chaka | substantivo | year | Chaka chino ndi chofunika. This year is important. |
|---|
| lero | advérbio | today | Ndikugwira ntchito lero. I am working today. |
|---|
| mawa | advérbio | tomorrow | Tidzayenda mawa. We will travel tomorrow. |
|---|
| dzulo | advérbio | yesterday | Iye anabwera dzulo m'mawa. She came yesterday morning. |
|---|
| tsopano | advérbio | now | Bwera pano tsopano. Come here now. |
|---|
| dzuwa | substantivo | sun | Dzuwa ndi lotentha. The sun is hot. |
|---|
| mwezi | substantivo | moon | Mwezi ukuwala. The moon is bright. |
|---|
| nyenyezi | substantivo | star | Nyenyezi imeneyo ikuwala. That star is bright. |
|---|
| kumwamba | substantivo | sky | Kumwamba ndi kwabuluu. The sky is blue. |
|---|
| dziko lapansi | substantivo | earth | Dziko lapansi ndi lozungulira. The earth is round. |
|---|
| moto | substantivo | fire | Moto ndi wotentha. The fire is hot. |
|---|
| madzi | substantivo | water | Madzi ndi ofunika kwambiri. Water is very important. |
|---|
| mvula | substantivo | rain | Mvula ndi yambiri. The rain is heavy. |
|---|
| mphepo | substantivo | wind | Mphepo ndi yamphamvu. The wind is strong. |
|---|
| mtengo | substantivo | tree | Mtengowo ndi wamtali. The tree is tall. |
|---|
| duwa | substantivo | flower | Duwalo ndi lokongola. The flower is beautiful. |
|---|
| phiri | substantivo | mountain | Phiri limenelo ndi lalitali. That mountain is high. |
|---|
| mtsinje | substantivo | river | Mtsinjewo ndi waukulu. The river is wide. |
|---|
| nyanja | substantivo | sea | Nyanja ili kutali. The sea is far. |
|---|
| chakudya | substantivo | food | Chakudyacho chakonzeka. The food is ready. |
|---|
| buledi | substantivo | bread | Buledi uwu ndi watsopano. This bread is fresh. |
|---|
| mpunga | substantivo | rice | Timadya mpunga nthawi zambiri. We eat rice often. |
|---|
| nyama | substantivo | meat | Nyama ikuphika. The meat is cooking. |
|---|
| nsomba | substantivo | fish | Nsombayo ndi yokoma. The fish tastes good. |
|---|
| dzira | substantivo | egg | Ndinadya dzira limodzi. I ate one egg. |
|---|
| mkaka | substantivo | milk | Mkakawo ndi wofunda. The milk is warm. |
|---|
| chipatso | substantivo | fruit | Chipatsochi ndi chokoma. This fruit is sweet. |
|---|
| tiyi | substantivo | tea | Tiyi ndi wotentha. The tea is hot. |
|---|
| khofi | substantivo | coffee | Ndimamwa khofi tsiku lililonse. I drink coffee daily. |
|---|
| mutu | substantivo | head | Mutu wanga ukupweteka lero. My head hurts today. |
|---|
| diso | substantivo | eye | Diso lake ndi lofiira. Her eye is red. |
|---|
| khutu | substantivo | ear | Khutu langa limamva. My ear can hear. |
|---|
| pakamwa | substantivo | mouth | Tsegula pakamwa pako kwambiri. Open your mouth wide. |
|---|
| mphuno | substantivo | nose | Mphuno yanga ndi yozizira. My nose is cold. |
|---|
| dzanja | substantivo | hand | Samba dzanja lako bwino. Wash your hand well. |
|---|
| phazi | substantivo | foot | Phazi lake ndi lamphamvu. His foot is strong. |
|---|
| mtima | substantivo | heart | Mtima wake ndi wamphamvu. Her heart is strong. |
|---|
| dzina | substantivo | name | Dzina lako ndi lokongola. Your name is beautiful. |
|---|
| buku | substantivo | book | Bukuli ndi latsopano. This book is new. |
|---|
| mawu | substantivo | word | Mawu awa ndi ovuta. This word is difficult. |
|---|
| chilankhulo | substantivo | language | Chilankhulochi ndi chokongola. This language is beautiful. |
|---|
| ndalama | substantivo | money | Ndikusowa ndalama zambiri. I need more money. |
|---|
| ntchito | substantivo | work | Ntchito iyi ndi yovuta. This work is hard. |
|---|
| chikondi | substantivo | love | Chikondi ndi chofunika kwambiri. Love is very important. |
|---|
| nyimbo | substantivo | music | Nyimbo iyi ndi yokongola. This music is beautiful. |
|---|
| nthano | substantivo | story | Nthano imeneyo ndi yoona. That story is true. |
|---|
| njira | substantivo | way | Njira iyi ndi yosavuta. This way is easy. |
|---|
| chinthu | substantivo | thing | Chinthu chimenecho ndi changa. That thing is mine. |
|---|
| moyo | substantivo | life | Moyo ndi wokongola. Life is beautiful. |
|---|
| chitseko | substantivo | door | Chitseko chatseguka. The door is open. |
|---|
| tebulo | substantivo | table | Tebulolo ndi laukhondo. The table is clean. |
|---|
| mpando | substantivo | chair | Mpandowo wasweka. The chair is broken. |
|---|
| galimoto | substantivo | car | Galimotoyo ndi yothamanga. The car is fast. |
|---|
| bwino | adjetivo | good | Bukuli ndi labwino. This book is good. |
|---|
| oyipa | adjetivo | bad | Chakudyacho ndi choyipa. The food is bad. |
|---|
| chachikulu | adjetivo | big | Nyumba yawo ndi yaikulu. Their house is big. |
|---|
| chaching'ono | adjetivo | small | Chipindacho ndi chaching'ono. The room is small. |
|---|
| chatsopano | adjetivo | new | Ndili ndi buku latsopano. I have a new book. |
|---|
| chakale | adjetivo | old | Nyumba imeneyo ndi yakale. That house is old. |
|---|
| lalitali | adjetivo | long | Msewu ndi wautali. The road is long. |
|---|
| lafupi | adjetivo | short | Ndodoyo ndi yaifupi. The stick is short. |
|---|
| lalitali | adjetivo | high | Phirilo ndi lalitali. The mountain is high. |
|---|
| lotsika | adjetivo | low | Tebulolo ndi lotsika. The table is low. |
|---|
| lotentha | adjetivo | hot | Tiyi ndi wotentha. The tea is hot. |
|---|
| lozizira | adjetivo | cold | Madzi ndi ozizira. The water is cold. |
|---|
| wokondwa | adjetivo | happy | Mwanayo ndi wokondwa. The child is happy. |
|---|
| wachisoni | adjetivo | sad | Iye ali wachisoni lero. She feels sad today. |
|---|
| wokongola | adjetivo | beautiful | Duwalo ndi lokongola. The flower is beautiful. |
|---|
| yosavuta | adjetivo | easy | Ntchito iyi ndi yosavuta. This work is easy. |
|---|
| yovuta | adjetivo | hard | Funso limenelo ndi lovuta. That question is hard. |
|---|
| yofulumira | adjetivo | fast | Galimoto imeneyo ndi yofulumira. That car is fast. |
|---|
| yochedwa | adjetivo | slow | Galimoto yakaleyo imayenda pang'onopang'ono. The old car is slow. |
|---|
| olondola | adjetivo | right | Yankho lako ndi lolondola. Your answer is right. |
|---|
| olakwika | adjetivo | wrong | Yankho limenelo ndi lolakwika. That answer is wrong. |
|---|
| chofunika | adjetivo | important | Bukuli ndi lofunika. This book is important. |
|---|
| zoona | adjetivo | true | Nkhaniyi ndi yoona. This story is true. |
|---|
| chodzaza | adjetivo | full | Kapu ndi yodzaza. The cup is full. |
|---|
| chopanda kanthu | adjetivo | empty | Chipindacho mulibe kanthu. The room is empty. |
|---|
| wamng'ono | adjetivo | young | Mnyamatayo ndi wamng'ono. The boy is young. |
|---|
| wamphamvu | adjetivo | strong | Mwamuna ameneyo ndi wamphamvu. That man is strong. |
|---|
| wofooka | adjetivo | weak | Mwanayo ndi wofooka. The child is weak. |
|---|
| wofiira | adjetivo | red | Duwalo ndi lofiira. The flower is red. |
|---|
| wabuluu | adjetivo | blue | Kumwamba ndi kwabuluu. The sky is blue. |
|---|
| wobiriwira | adjetivo | green | Mtengowo ndi wobiriwira. The tree is green. |
|---|
| wachikasu | adjetivo | yellow | Duwalo ndi lachikasu. The flower is yellow. |
|---|
| wakuda | adjetivo | black | Galimotoyo ndi yakuda. The car is black. |
|---|
| woyera | adjetivo | white | Mkaka ndi woyera. The milk is white. |
|---|
| inde | interjeição | yes | Inde, ndamva tsopano. Yes, I understand now. |
|---|
| ayi | interjeição | no | Ayi, sindikudziwa. No, I do not know. |
|---|
| osati | advérbio | not | Izi sizabwino. This is not good. |
|---|
| ndi | conjunção | and | Tiyi ndi buledi zakonzeka. Tea and bread are ready. |
|---|
| kapena | conjunção | or | Tiyi kapena khofi zili bwino. Tea or coffee is fine. |
|---|
| koma | conjunção | but | Ndatopa, koma ndine wokondwa. I am tired, but happy. |
|---|
| ngati | conjunção | if | Ngati ubwera, tidya. If you come, we eat. |
|---|
| chifukwa | conjunção | because | Ndinakhala chifukwa kunagwa mvula. I stayed because it rained. |
|---|
| ndi | preposição | with | Ndinabwera ndi mnzanga. I came with my friend. |
|---|
| popanda | preposição | without | Iye anachoka popanda ndalama. He left without money. |
|---|
| kwa | preposição | for | Mphatso iyi ndi ya kwa iwe. This gift is for you. |
|---|
| kuchokera ku | preposição | from | Ndalandira kalata kuchokera kunyumba. I got a letter from home. |
|---|
| ku | preposição | to | Tinapita ku sukulu. We went to school. |
|---|