| nye | pronome | I | Nye le afisia fifia. I am here now. |
|---|
| wò | pronome | you | Wò nye xɔ̃nye. You are my friend. |
|---|
| e | pronome | he | E le sukuu me. He is at school. |
|---|
| e | pronome | she | E le aƒe me. She is at home. |
|---|
| mí | pronome | we | Mí le klalo egbe. We are ready today. |
|---|
| wo | pronome | they | Wo le xɔ me. They are in the room. |
|---|
| nu ka | pronome | what | Nu kae nye esia? What is this thing? |
|---|
| afi ka | advérbio | where | Afi kae wò-aƒe le? Where is your house? |
|---|
| ame ka | pronome | who | Ame kae nye ema? Who is that person? |
|---|
| aleke | advérbio | how | Aleke nèle egbe? How are you today? |
|---|
| nye | verbo | to be | E nye nusɔla. She is a teacher. |
|---|
| wɔ | verbo | to do | Mewɔa nye dɔ gbe sia gbe. I do my work daily. |
|---|
| yi | verbo | to go | Woyina sukulu ŋdi. They go to school early. |
|---|
| va | verbo | to come | Mekuku va afisia fifia. Please come here now. |
|---|
| kpɔ | verbo | to see | Mekpɔ gaʋu la. I see the car. |
|---|
| bu | verbo | to think | Míebua ŋku ɖe agbe ŋu zi geɖe. We think about life often. |
|---|
| di | verbo | to want | Medi tsia ɖe. I want some water. |
|---|
| wɔ | verbo | to make | Wowɔa nuɖuɖu nyui le afisia. They make good food here. |
|---|
| tsɔ | verbo | to take | Tsɔ agbalẽ la yi aƒe. Take the book home. |
|---|
| na | verbo | to give | Na agbalẽ la nye. Give me the book. |
|---|
| gblɔ | verbo | to say | Mekuku gblɔ wò-ŋkɔ. Please say your name. |
|---|
| gblɔ na | verbo | to tell | Gblɔ nyatakaka la na nye. Tell me the story. |
|---|
| bia | verbo | to ask | Bia nufiãla la fifia. Ask the teacher now. |
|---|
| kpɔ | verbo | to find | Mekpɔ nye agbalẽ. I find my book. |
|---|
| kpɔ | verbo | to look | Kpɔ dzifo la. Look at the sky. |
|---|
| zã | verbo | to use | Mízãa kplɔ̃ si gbe sia gbe. We use this table daily. |
|---|
| wɔ dɔ | verbo | to work | Wowɔa dɔ ŋdi sia ŋdi. They work every morning. |
|---|
| ɖu | verbo | to eat | Vi la ɖuna mɔlu. The child eats rice. |
|---|
| no | verbo | to drink | Meno tsi fifia. I drink water now. |
|---|
| dɔ | verbo | to sleep | Vi sue la dɔa nyuie. The baby sleeps well. |
|---|
| zɔ | verbo | to walk | Mízɔna yina sukulu. We walk to school. |
|---|
| si | verbo | to run | Ŋutsuvi la sina kaba. The boy runs fast. |
|---|
| xlẽ | verbo | to read | Exlẽa agbalẽ aɖe. She reads a book. |
|---|
| ŋlɔ | verbo | to write | Ŋlɔ wò-ŋkɔ le afisia. Write your name here. |
|---|
| ƒo nu | verbo | to speak | Woƒoa Eʋegbe nyuie. They speak Ewe well. |
|---|
| se | verbo | to listen | Se hadzidzi la. Listen to the music. |
|---|
| se | verbo | to hear | Mese ya la. I hear the wind. |
|---|
| xɔ | verbo | to buy | Míexɔa abolo egbe. We buy bread today. |
|---|
| dzra | verbo | to sell | Wodzraa tɔ̃ le afisia. They sell fish here. |
|---|
| kpe ɖe ŋu | verbo | to help | Mekuku kpe ɖe vi la ŋu. Please help the child. |
|---|
| lɔ̃ | verbo | to love | Melɔ̃a nye ƒome. I love my family. |
|---|
| nɔ | verbo | to live | Mínɔa du me. We live in the city. |
|---|
| ku | verbo | to die | Ŋutsu tsitsi la ku etsɔ. The old man died yesterday. |
|---|
| srɔ̃ | verbo | to learn | Viviwo srɔ̃na le sukulu. Children learn at school. |
|---|
| fia | verbo | to teach | Wofiaa viviwo. They teach the children. |
|---|
| ke | verbo | to open | Ke ʋɔtrɔ la fifia. Open the door now. |
|---|
| tu | verbo | to close | Mekuku tu ʋɔtrɔ la. Close the door please. |
|---|
| ame | substantivo | person | Ame ma le dɔme. That person is kind. |
|---|
| ŋutsu | substantivo | man | Ŋutsu la le ŋusẽ. The man is strong. |
|---|
| nyɔnu | substantivo | woman | Nyɔnu la dzidzɔ le eŋu. The woman is happy. |
|---|
| vi | substantivo | child | Vi la le dɔm. The child is sleeping. |
|---|
| ŋutsuvi | substantivo | boy | Ŋutsuvi la sina kaba. The boy runs fast. |
|---|
| nyɔnuvi | substantivo | girl | Nyɔnuvi la xlẽa nyuie. The girl reads well. |
|---|
| ƒome | substantivo | family | Nye ƒome la lớn. My family is big. |
|---|
| dada | substantivo | mother | Nye dada le afisia. My mother is here. |
|---|
| fofo | substantivo | father | Efofo wɔa dɔ sesẽe. His father works hard. |
|---|
| xɔ̃ | substantivo | friend | E nye xɔ̃nye. She is my friend. |
|---|
| aƒe | substantivo | house | Woƒe aƒe la yeyee. Their house is new. |
|---|
| aƒe | substantivo | home | Míele yiyi ge aƒe. We are going home. |
|---|
| sukulu | substantivo | school | Sukulu la te ɖe ŋu. The school is nearby. |
|---|
| du | substantivo | city | Du sia lớn. This city is big. |
|---|
| dukɔ | substantivo | country | Míaƒe dukɔ la le ŋutifafa me. Our country is peaceful. |
|---|
| mɔ | substantivo | street | Mɔ la didi. The street is long. |
|---|
| xɔ | substantivo | room | Xɔ la le dzadzra. The room is clean. |
|---|
| ɣeyiɣi | substantivo | time | Ɣeyiɣi la yina kaba ŋutɔ. Time goes very fast. |
|---|
| gbe | substantivo | day | Egbe nye gbe nyui. Today is a good day. |
|---|
| zã | substantivo | night | Zã la fa. The night is cold. |
|---|
| ŋdi | substantivo | morning | Ŋdi sia fa. This morning is cold. |
|---|
| fiẽ | substantivo | evening | Míava fiẽ sia. We will come this evening. |
|---|
| kwasiɖa | substantivo | week | Kwasiɖa ɖeka xɔ gbe adre. A week has seven days. |
|---|
| ɣleti | substantivo | month | Ɣleti sia le dɔ geɖe. This month is busy. |
|---|
| ƒe | substantivo | year | Ƒe sia le vevie. This year is important. |
|---|
| egbe | advérbio | today | Mele dɔ wɔm egbe. I am busy today. |
|---|
| etsɔ | advérbio | tomorrow | Míayi mɔ etsɔ. We will travel tomorrow. |
|---|
| etsɔ | advérbio | yesterday | Eva etsɔ ŋdi. He came yesterday morning. |
|---|
| fifia | advérbio | now | Va afisia fifia, mekuku. Come here now please. |
|---|
| ɣe | substantivo | sun | Ɣe la dzo. The sun is hot. |
|---|
| ɣleti | substantivo | moon | Ɣleti la le kekeli zã sia. The moon is bright tonight. |
|---|
| ŋkeke | substantivo | star | Ŋkeke aɖe klẽna nyuie. A star shines brightly. |
|---|
| dzifo | substantivo | sky | Dzifo la le bleu. The sky is blue. |
|---|
| dzo | substantivo | fire | Dzo la dzo. The fire is hot. |
|---|
| tsi | substantivo | water | Tsi la fa. The water is cold. |
|---|
| tsi | substantivo | rain | Tsi le dzadzam. The rain is falling. |
|---|
| ya | substantivo | wind | Ya la le ŋusẽ. The wind is strong. |
|---|
| ati | substantivo | tree | Ati ma didi. That tree is tall. |
|---|
| se | substantivo | flower | Se la nyo. The flower is beautiful. |
|---|
| to | substantivo | mountain | To la kɔ. The mountain is high. |
|---|
| tɔ | substantivo | river | Tɔ la gã. The river is wide. |
|---|
| atsiaƒu | substantivo | sea | Atsiaƒu la xɔ dzɔdzɔ egbe. The sea is rough today. |
|---|
| nuɖuɖu | substantivo | food | Nuɖuɖu la le klalo. The food is ready. |
|---|
| abolo | substantivo | bread | Mexɔ abolo yeye. I bought fresh bread. |
|---|
| mɔlu | substantivo | rice | Mɔlu la dzo. The rice is hot. |
|---|
| la | substantivo | meat | La la nyo. The meat is good. |
|---|
| tɔ̃ | substantivo | fish | Tɔ̃ la yeye. The fish is fresh. |
|---|
| koklozi | substantivo | egg | Koklozi la gbã. The egg is broken. |
|---|
| atiku | substantivo | fruit | Atiku sia le vivi. This fruit is sweet. |
|---|
| ta | substantivo | head | Nye ta le vevem egbe. My head hurts today. |
|---|
| ŋku | substantivo | eye | Eŋku la dzĩ. Her eye is red. |
|---|
| tome | substantivo | ear | Nye tome le vevem kakaka. My ear hurts badly. |
|---|
| nu | substantivo | mouth | Ke wò nu gã. Open your mouth wide. |
|---|
| ã | substantivo | nose | Eã la le ʋu tsim. His nose is bleeding. |
|---|
| asi | substantivo | hand | Tsi asiwo nyuie. Wash your hands well. |
|---|
| afɔ | substantivo | foot | Nye afɔ le vevem fifia. My foot hurts now. |
|---|
| dzi | substantivo | heart | Edzi la le ŋusẽ. Her heart is strong. |
|---|
| ŋkɔ | substantivo | name | Wò ŋkɔ nyo. Your name is beautiful. |
|---|
| agbalẽ | substantivo | book | Agbalẽ sia yeyee. This book is new. |
|---|
| nya | substantivo | word | Nya ma le vevie. That word is important. |
|---|
| gbe | substantivo | language | Eʋegbe nye gbe aɖe. Ewe is a language. |
|---|
| ga | substantivo | money | Medi ga geɖe wu. I need more money. |
|---|
| dɔ | substantivo | work | Dɔ sia sesẽ. This work is hard. |
|---|
| lɔlɔ̃ | substantivo | love | Lɔlɔ̃ le vevie ŋutɔ. Love is very important. |
|---|
| hadzidzi | substantivo | music | Hadzidzi la vivi. The music is sweet. |
|---|
| nyatakaka | substantivo | story | Nyatakaka la dze agbe. The story is interesting. |
|---|
| mɔ | substantivo | way | Mɔ sia le bɔbɔe. This way is easy. |
|---|
| nu | substantivo | thing | Nu sia yeyee. This thing is new. |
|---|
| agbe | substantivo | life | Agbe nyo. Life is beautiful. |
|---|
| ʋɔtrɔ | substantivo | door | Ʋɔtrɔ la ke. The door is open. |
|---|
| kplɔ̃ | substantivo | table | Kplɔ̃ la le dzadzra. The table is clean. |
|---|
| zikpui | substantivo | chair | Zikpui la sue. The chair is small. |
|---|
| gaʋu | substantivo | car | Gaʋu la yeyee. The car is new. |
|---|
| nyui | adjetivo | good | Nuɖuɖu sia nyui. This food is good. |
|---|
| vɔ̃ | adjetivo | bad | Tsi la vɔ̃. The water is bad. |
|---|
| gã | adjetivo | big | Aƒe ma gã. That house is big. |
|---|
| sue | adjetivo | small | Xɔ la sue. The room is small. |
|---|
| yeye | adjetivo | new | Mexɔ gaʋu yeye aɖe. I bought a new car. |
|---|
| tsitsi | adjetivo | old | Agbalẽ ma tsitsi. That book is old. |
|---|
| didi | adjetivo | long | Mɔ la didi. The road is long. |
|---|
| kɔ | adjetivo | high | To la kɔ. The mountain is high. |
|---|
| dzo | adjetivo | hot | |
|---|
| fa | adjetivo | cold | Tsi la fa. The water is cold. |
|---|
| dzidzɔ | adjetivo | happy | Viviwo le dzidzɔ me. The children are happy. |
|---|
| nyo | adjetivo | beautiful | Se la nyo. The flower is beautiful. |
|---|
| bɔbɔe | adjetivo | easy | Dɔ sia le bɔbɔe. This work is easy. |
|---|
| sesẽ | adjetivo | hard | Dɔ sia sesẽ. This work is hard. |
|---|
| kaba | adjetivo | fast | Gaʋu ma le kaba. That car is fast. |
|---|
| dzɔ | adjetivo | right | Wò ŋuɖoɖo la dzɔ. Your answer is right. |
|---|
| ma dzɔ o | adjetivo | wrong | Ŋuɖoɖo ma me dzɔ o. That answer is wrong. |
|---|
| vevie | adjetivo | important | Agbalẽ sia le vevie. This book is important. |
|---|
| nyateƒe | adjetivo | true | Eƒe nyatakaka la nye nyateƒe. His story is true. |
|---|
| fa | adjetivo | full | |
|---|
| ƒu | adjetivo | empty | Xɔ la ƒu. The room is empty. |
|---|
| ɖevi | adjetivo | young | Ŋutsuvi la ɖevi. The boy is young. |
|---|
| ŋusẽ | adjetivo | strong | Ŋutsu ma le ŋusẽ. That man is strong. |
|---|
| dzĩ | adjetivo | red | Se la dzĩ. The flower is red. |
|---|
| yibɔ | adjetivo | black | |
|---|
| fɔ | adjetivo | white | |
|---|
| ɛ̃ | interjeição | yes | Ɛ̃, mele klalo. Yes, I am ready. |
|---|
| ao | interjeição | no | Ao, mate ŋu ava o. No, I cannot come. |
|---|
| o | advérbio | not | Meme ŋutegbɔ o. I am not tired. |
|---|
| kple | conjunção | and | |
|---|
| alo | conjunção | or | |
|---|
| gake | conjunção | but | Meva, gake eyi. I came, but he left. |
|---|
| ne | conjunção | if | Ne nàva la, míaɖu. If you come, we eat. |
|---|
| elabena | conjunção | because | Menɔ afi ma elabena tsi dza. I stayed because it rained. |
|---|
| kple | preposição | with | Meva kple xɔ̃nye. I came with my friend. |
|---|
| manɔmee | preposição | without | Eyi manɔmee ga o. He left without money. |
|---|
| na | preposição | for | Nunana sia nye na wò. This gift is for you. |
|---|
| tso | preposição | from | Eva tso aƒe. She came from home. |
|---|
| yi | preposição | to | Mízɔ yi sukulu. We walked to school. |
|---|