| I | pronome | nze | I am here now. Nze ndi wano kati. |
|---|
| you | pronome | ggwe | You are my friend. Ggwe oli mukwano gwange. |
|---|
| he | pronome | ye | He is at home. Ye ali waka. |
|---|
| she | pronome | ye | She is at school. Ye ali ku ssomero. |
|---|
| we | pronome | ffe | We are ready now. Ffe twetegefu kati. |
|---|
| they | pronome | bo | They are in the house. Bo bali mu nnyumba. |
|---|
| what | pronome | ki | What do you want? Oyagala ki? |
|---|
| where | advérbio | wa | Where do they live? Babeera wa? |
|---|
| when | advérbio | ddi | When will you come? Ojja ddi? |
|---|
| who | pronome | ani | Who is at the door? Ani ali ku luggi? |
|---|
| why | advérbio | lwaki | Why are you sad? Lwaki onyiize? |
|---|
| how | advérbio | tya | How are you today? Oli otya leero? |
|---|
| to be | verbo | okuba | I want to be strong. Njagala okuba ow'amaanyi. |
|---|
| to have | verbo | okuba ne | They have a new car. Balina mmotoka empya. |
|---|
| to do | verbo | okukola | We do our work well. Tukola omulimu gwaffe bulungi. |
|---|
| to go | verbo | okugenda | I go to school daily. Ngenda ku ssomero buli lunaku. |
|---|
| to come | verbo | okujja | Please come here now. Jjangu wano kati. |
|---|
| to see | verbo | okulaba | I see the moon tonight. Ndaba omwezi ekiro kino. |
|---|
| to know | verbo | okumanya | I know his name. Mmanyi erinnya lye. |
|---|
| to think | verbo | okulowooza | We think about the future. Tulowooza ku biseera eby'omu maaso. |
|---|
| to want | verbo | okwagala | They want more food. Baagala emmere endala. |
|---|
| to need | verbo | okwetaaga | I need clean water. Neetaaga amazzi amalongoofu. |
|---|
| to make | verbo | okukola | She makes good tea. Akola caayi nnungi. |
|---|
| to take | verbo | okutwala | Take the book home. Twala ekitabo eka. |
|---|
| to give | verbo | okuwa | Give me some water. Mpa amazzi. |
|---|
| to say | verbo | okwogera | Do not say that. Toyogera ekyo. |
|---|
| to tell | verbo | okugamba | Tell me the truth. Gamba amazima. |
|---|
| to ask | verbo | okubuuza | Ask the teacher today. Buuza omusomesa leero. |
|---|
| to find | verbo | okuzuula | I found my book. Nzuula ekitabo kyange. |
|---|
| to look | verbo | okutunuulira | Look at the sky. Tunuulira eggulu. |
|---|
| to use | verbo | okukozesa | We use this table daily. Tukozesa emmeeza eno buli lunaku. |
|---|
| to work | verbo | okukola | They work every morning. Bakola buli nkya. |
|---|
| to eat | verbo | okulya | Children eat rice at home. Abaana balya omuceere waka. |
|---|
| to drink | verbo | okunywa | I drink tea daily. Nnywa caayi buli lunaku. |
|---|
| to sleep | verbo | okwebaka | The child sleeps early. Omwana yeebaka mangu. |
|---|
| to walk | verbo | okutambula | We walk to school. Tutambula okugenda ku ssomero. |
|---|
| to run | verbo | okudduka | The boy runs fast. Omulenzi adduka mangu. |
|---|
| to read | verbo | okusoma | She reads a book. Asoma ekitabo. |
|---|
| to write | verbo | okuwandiika | Write your name here. Wandiika erinnya lyo wano. |
|---|
| to speak | verbo | okwogera | They speak Luganda well. Boogera Oluganda bulungi. |
|---|
| to listen | verbo | okuwulira | Listen to the music. Wulira emiziki. |
|---|
| to hear | verbo | okuwulira | I hear the wind. Mpulira empewo. |
|---|
| to buy | verbo | okugula | We buy bread today. Tugula omugaati leero. |
|---|
| to sell | verbo | okutunda | They sell fish here. Batunda ebyennyanja wano. |
|---|
| to pay | verbo | okusasula | I pay the money now. Nsasula ssente kati. |
|---|
| to help | verbo | okuyamba | Help your mother today. Yamba nnyoko leero. |
|---|
| to love | verbo | okwagala | I love my family. Njagala famire yange. |
|---|
| to live | verbo | okubeera | They live in the city. Babeera mu kibuga. |
|---|
| to die | verbo | okufa | All people will die. Abantu bonna balifa. |
|---|
| to learn | verbo | okuyiga | Children learn at school. Abaana bayiga ku ssomero. |
|---|
| to teach | verbo | okusomesa | They teach English here. Basomesa Lungereza wano. |
|---|
| to open | verbo | okuggulawo | Open the door slowly. Ggulawo oluggi mpola. |
|---|
| to close | verbo | okuggalawo | Close the window now. Ggalawo eddirisa kati. |
|---|
| person | substantivo | omuntu | Every person needs water. Buli muntu yeetaaga amazzi. |
|---|
| man | substantivo | omusajja | The man is strong. Omusajja wa maanyi. |
|---|
| woman | substantivo | omukazi | The woman is happy. Omukazi musanyufu. |
|---|
| child | substantivo | omwana | The child is sleeping. Omwana yeebase. |
|---|
| boy | substantivo | omulenzi | The boy reads well. Omulenzi asoma bulungi. |
|---|
| girl | substantivo | omuwala | The girl is singing. Omuwala ayimba. |
|---|
| family | substantivo | famire | My family is big. Famire yange nini. |
|---|
| mother | substantivo | maama | My mother is kind. Maama wange wa kisa. |
|---|
| father | substantivo | taata | My father works hard. Taata wange akola nnyo. |
|---|
| friend | substantivo | mukwano | She is my friend. Ye mukwano gwange. |
|---|
| house | substantivo | ennyumba | The house is new. Ennyumba mpya. |
|---|
| home | substantivo | eka | We are going home. Tugenda eka. |
|---|
| school | substantivo | essomero | The school is near. Essomero liri kumpi. |
|---|
| city | substantivo | ekibuga | The city is very busy. Ekibuga kibeera kizibu nnyo. |
|---|
| country | substantivo | eggwanga | Our country is beautiful. Eggwanga lyaffe lirungi. |
|---|
| world | substantivo | ensi | The world is changing. Ensi ekyuka. |
|---|
| street | substantivo | ekkubo | The street is long. Ekkubo ddene. |
|---|
| room | substantivo | ekisenge | The room is clean. Ekisenge kiyonjo. |
|---|
| time | substantivo | obudde | Time goes very quickly. Obudde bugenda mangu nnyo. |
|---|
| day | substantivo | olunaku | Today is a good day. Leero lunaku lulungi. |
|---|
| night | substantivo | ekiro | The night is cold. Ekiro kinyogovu. |
|---|
| morning | substantivo | enkya | This morning is quiet. Enkya eno nteefu. |
|---|
| evening | substantivo | akawungeezi | The evening is calm. Akawungeezi kateefu. |
|---|
| week | substantivo | wiiki | This week is busy. Wiiki eno erimu emirimu mingi. |
|---|
| month | substantivo | omwezi | This month is long. Omwezi guno muwanvu. |
|---|
| year | substantivo | omwaka | This year is good. Omwaka guno mulungi. |
|---|
| today | advérbio | leero | I am working today. Nkola leero. |
|---|
| tomorrow | advérbio | enkya | We will come tomorrow. Tujja nkya. |
|---|
| yesterday | advérbio | jjo | He came yesterday evening. Yajja jjo akawungeezi. |
|---|
| now | advérbio | kati | Come here now. Jjangu wano kati. |
|---|
| sun | substantivo | enjuba | The sun is hot. Enjuba yookya. |
|---|
| moon | substantivo | omwezi | The moon is bright. Omwezi gutangaala. |
|---|
| star | substantivo | emmunyeenye | That star is bright. Emmunyeenye eyo etangaala. |
|---|
| sky | substantivo | eggulu | The sky is blue. Eggulu bbulu. |
|---|
| earth | substantivo | ensi | The earth is round. Ensi yeetooloovu. |
|---|
| fire | substantivo | omuliro | The fire is hot. Omuliro gwokya. |
|---|
| water | substantivo | amazzi | The water is cold. Amazzi manyogovu. |
|---|
| rain | substantivo | enkuba | The rain is falling. Enkuba etonnya. |
|---|
| wind | substantivo | empewo | The wind is strong. Empewo ya maanyi. |
|---|
| tree | substantivo | omuti | The tree is tall. Omuti muwanvu. |
|---|
| flower | substantivo | ekimuli | The flower is beautiful. Ekimuli kirungi. |
|---|
| mountain | substantivo | olusozi | That mountain is high. Olusozi luli luwanvu. |
|---|
| river | substantivo | omugga | The river is long. Omugga muwanvu. |
|---|
| sea | substantivo | ennyanja | The sea is wide. Ennyanja ngazi. |
|---|
| food | substantivo | emmere | The food is ready. Emmere etegekedwa. |
|---|
| bread | substantivo | omugaati | I bought fresh bread. Nagula omugaati omuggya. |
|---|
| rice | substantivo | omuceere | The rice is hot. Omuceere mubisi. |
|---|
| meat | substantivo | ennyama | We are cooking meat. Tufumba ennyama. |
|---|
| fish | substantivo | ebyennyanja | They sell fresh fish. Batunda ebyennyanja ebiggya. |
|---|
| egg | substantivo | egi | The egg is broken. Egi evudde. |
|---|
| milk | substantivo | amata | The milk is warm. Amata ga bbugumu. |
|---|
| fruit | substantivo | ekibala | This fruit is sweet. Ekibala kino kiwooma. |
|---|
| tea | substantivo | caayi | I drink tea daily. Nnywa caayi buli lunaku. |
|---|
| coffee | substantivo | kaawa | He drinks coffee every morning. Anywa kaawa buli nkya. |
|---|
| head | substantivo | omutwe | My head hurts today. Omutwe gwange gunnuma leero. |
|---|
| eye | substantivo | eriiso | Her eye is red. Eriiso lye limmyuufu. |
|---|
| ear | substantivo | okutu | My ear hurts badly. Okutu kwange kunnuma nnyo. |
|---|
| mouth | substantivo | akamwa | Open your mouth wide. Yasamya akamwa ko. |
|---|
| nose | substantivo | ennyindo | His nose is bleeding. Ennyindo ye evaamu omusaayi. |
|---|
| hand | substantivo | omukono | Wash your hand now. Naaba omukono gwo kati. |
|---|
| foot | substantivo | ekigere | My foot is painful. Ekigere kyange kiruma. |
|---|
| name | substantivo | erinnya | What is your name? Erinnya lyo gwe ani? |
|---|
| book | substantivo | ekitabo | This book is new. Ekitabo kino kipya. |
|---|
| word | substantivo | ekigambo | This word is difficult. Ekigambo kino kizibu. |
|---|
| language | substantivo | olulimi | Luganda is a language. Oluganda lulimi. |
|---|
| money | substantivo | ssente | I need more money. Neetaaga ssente endala. |
|---|
| work | substantivo | omulimu | This work is hard. Omulimu guno muzibu. |
|---|
| love | substantivo | okwagala | Love is very important. Okwagala kwa mugaso nnyo. |
|---|
| music | substantivo | emiziki | The music is loud. Emiziki gya waggulu. |
|---|
| story | substantivo | olugero | That story is interesting. Olugero olwo lunyuvu. |
|---|
| way | substantivo | ekkubo | This way is easy. Ekkubo lino lyangu. |
|---|
| thing | substantivo | ekintu | This thing is small. Ekintu kino kitono. |
|---|
| life | substantivo | obulamu | Life is very precious. Obulamu bwa muwendo nnyo. |
|---|
| door | substantivo | oluggi | The door is open. Oluggi luggule. |
|---|
| table | substantivo | emmeeza | The table is clean. Emmeeza nyonjo. |
|---|
| chair | substantivo | entebe | The chair is broken. Entebe emenyese. |
|---|
| car | substantivo | mmotoka | The car is new. Mmotoka mpya. |
|---|
| good | adjetivo | lungi | This food is good. Emmere eno nnungi. |
|---|
| bad | adjetivo | bbi | This water is bad. Amazzi gano mabbi. |
|---|
| big | adjetivo | nene | That house is big. Ennyumba eri nnene. |
|---|
| small | adjetivo | tono | The room is small. Ekisenge kitono. |
|---|
| new | adjetivo | pya | I bought a new book. Nagula ekitabo ekipya. |
|---|
| old | adjetivo | kadde | That house is old. Ennyumba eri nkadde. |
|---|
| long | adjetivo | wanvu | The road is long. Ekkubo luwanvu. |
|---|
| short | adjetivo | mpi | The rope is short. Omuguwa mumpi. |
|---|
| high | adjetivo | wanvu | The mountain is high. Olusozi luwanvu. |
|---|
| low | adjetivo | wansi | The table is low. Emmeeza eri wansi. |
|---|
| hot | adjetivo | bugumu | The tea is hot. Caayi ya bbugumu. |
|---|
| cold | adjetivo | nyogovu | The water is cold. Amazzi manyogovu. |
|---|
| happy | adjetivo | musanyufu | The child is happy. Omwana musanyufu. |
|---|
| sad | adjetivo | nnyiize | She looks very sad. Alabika ng'anyize nnyo. |
|---|
| beautiful | adjetivo | lungi | The flower is beautiful. Ekimuli kirungi. |
|---|
| easy | adjetivo | nyangu | This work is easy. Omulimu guno mwangu. |
|---|
| hard | adjetivo | zibu | This question is hard. Ekibuuzo kino kizibu. |
|---|
| fast | adjetivo | angu | That car is fast. Mmotoka eyo ya mangu. |
|---|
| slow | adjetivo | mpola | The old man walks slow. Omusajja omukadde atambula mpola. |
|---|
| right | adjetivo | tuufu | Your answer is right. Okuddamu kwo kutuufu. |
|---|
| wrong | adjetivo | bikyamu | That answer is wrong. Okuddamu okwo kukyamu. |
|---|
| important | adjetivo | wa mugaso | Education is important for children. Okusoma kwa mugaso eri abaana. |
|---|
| true | adjetivo | mazima | This story is true. Olugero luno lwa mazima. |
|---|
| full | adjetivo | jjudde | The bottle is full. Eccupa ejjudde. |
|---|
| empty | adjetivo | jjereere | The room is empty. Ekisenge kijereere. |
|---|
| young | adjetivo | to | The child is young. Omwana muto. |
|---|
| strong | adjetivo | wa maanyi | That man is strong. Omusajja oyo wa maanyi. |
|---|
| weak | adjetivo | nafu | The boy feels weak. Omulenzi awulira nga munafu. |
|---|
| red | adjetivo | myuufu | The flower is red. Ekimuli kimmyuufu. |
|---|
| blue | adjetivo | bbulu | The sky is blue. Eggulu bbulu. |
|---|
| green | adjetivo | kiragala | The grass is green. Essubi kiragala. |
|---|
| yellow | adjetivo | kyenvu | The fruit is yellow. Ekibala kyenvu. |
|---|
| black | adjetivo | nzirugavu | The bag is black. Ensawo nzirugavu. |
|---|
| white | adjetivo | eru | The goat is white. Embuzi eru. |
|---|
| yes | interjeição | ye | Yes, I understand now. Ye, ntegedde kati. |
|---|
| no | interjeição | nedda | No, I do not know. Nedda, simanyi. |
|---|
| not | advérbio | si | I am not tired. Siri mukoowu. |
|---|
| and | conjunção | ne | Mother and father are home. Maama ne taata bali waka. |
|---|
| or | conjunção | oba | Tea or coffee is fine. Caayi oba kaawa kirungi. |
|---|
| but | conjunção | naye | I came, but he left. Najja, naye ye yagenda. |
|---|
| if | conjunção | bwe | If you come, call me. Bw'ojja, nkuba essimu. |
|---|
| because | conjunção | kubanga | I stayed home because rain fell. Nasigala eka kubanga enkuba yatonnya. |
|---|
| with | preposição | ne | She came with her friend. Yajja ne mukwano gwe. |
|---|
| without | preposição | awatali | He left without money. Yagenda awatali ssente. |
|---|
| for | preposição | olwa | This gift is for you. Ekirabo kino kya ggwe. |
|---|
| from | preposição | okuva | I am from Uganda. Nva mu Yuganda. |
|---|
| to | preposição | eri | We walked to school. Twatambula eri essomero. |
|---|