| I | местоимение | che | I am here now. Che aime koʼág̃a. |
|---|
| you | местоимение | nde | You are my friend. Nde che irũ. |
|---|
| he | местоимение | haʼe | He is very tall. Haʼe ijyvateeterei. |
|---|
| she | местоимение | haʼe | She is at home. Haʼe oĩ hógape. |
|---|
| we | местоимение | ñande | We live in this city. Ñande jaiko ko távape. |
|---|
| they | местоимение | haʼekuéra | They work every day. Haʼekuéra ombaʼapo káda ára. |
|---|
| what | местоимение | mbaʼe | What do you want now? Mbaʼepa reipota koʼág̃a? |
|---|
| where | наречие | moõ | Where is your house? Moõpa oĩ nde róga? |
|---|
| when | наречие | arakaʼe | When will you come? Arakaʼépa rejuíta? |
|---|
| who | местоимение | máva | Who is that woman? Mávapa upe kuña? |
|---|
| why | наречие | mbaʼére | Why are you sad? Mbaʼérepa nde reñembyasy? |
|---|
| how | наречие | mbaʼéichapa | How do you know? Mbaʼéichapa reikuaa? |
|---|
| to have | глагол | guereko | I have a new book. Che aguereko peteĩ aranduka pyahu. |
|---|
| to do | глагол | japo | We do the work together. Ñande jajapo tembiapo oñondive. |
|---|
| to go | глагол | ho | I go to school early. Che aha mboʼehaópe pyaʼe. |
|---|
| to come | глагол | ju | Please come to my house. Eju che rógape, ikatúpa. |
|---|
| to see | глагол | hecha | I see the moon tonight. Che ahecha jasy ko pyhare. |
|---|
| to know | глагол | kuaa | I know your name. Che aikuaa nde réra. |
|---|
| to think | глагол | pensa | I think about my family. Che apensa che rogayguáre. |
|---|
| to want | глагол | pota | They want more water. Haʼekuéra oipota hetave y. |
|---|
| to need | глагол | tekotevẽ | We need more time. Ñande tekotevẽ hetave tiempo. |
|---|
| to make | глагол | japo | She makes good bread. Haʼe ojapo mbuja porã. |
|---|
| to take | глагол | japyhy | Take the book with you. Ejapyhy aranduka nendive. |
|---|
| to give | глагол | meʼẽ | Give me some water. Emeʼẽ chéve michĩmi y. |
|---|
| to say | глагол | heʼi | He says my name softly. Haʼe heʼi che réra mbeguekatúpe. |
|---|
| to ask | глагол | porandu | Ask the teacher now. Eporandu mboʼehárape koʼág̃a. |
|---|
| to find | глагол | juhu | I found my old book. Che ajuhu che aranduka tuja. |
|---|
| to look | глагол | maña | Look at the sky. Emaña yvágare. |
|---|
| to use | глагол | puru | We use this table daily. Ñande japuru ko mesa ára ha ára. |
|---|
| to work | глагол | mbaʼapo | They work in the city. Haʼekuéra ombaʼapo távape. |
|---|
| to eat | глагол | karu | The child eats rice. Mitã okaru mandiógui. |
|---|
| to drink | глагол | u | I drink water every morning. Che ayʼu y káda pyhareve. |
|---|
| to sleep | глагол | ke | The baby sleeps well. Memby oke porã. |
|---|
| to walk | глагол | guata | We walk to school. Ñande jaguata mboʼehaópe. |
|---|
| to run | глагол | ñani | The boy runs fast. Mitãkuimbaʼe oñani pyaʼe. |
|---|
| to read | глагол | moñeʼẽ | She reads a new story. Haʼe omoñeʼẽ peteĩ mombeʼu pyahu. |
|---|
| to write | глагол | hai | I write your name. Che ahai nde réra. |
|---|
| to speak | глагол | ñeʼẽ | They speak Guarani well. Haʼekuéra oñeʼẽ guarani porã. |
|---|
| to listen | глагол | hendu | Listen to the music. Ehendu pe purahéi. |
|---|
| to hear | глагол | hendu | I hear the rain. Che ahendu ama. |
|---|
| to buy | глагол | jogua | We buy fresh fruit. Ñande jajogua yva pyahu. |
|---|
| to sell | глагол | vende | They sell fish here. Haʼekuéra ovende pira koʼápe. |
|---|
| to pay | глагол | paga | I pay for the bread. Che apaga mbujáre. |
|---|
| to help | глагол | pytyvõ | Please help my mother. Epytyvõ che syképe. |
|---|
| to love | глагол | hayhu | I love my family deeply. Che ahayhu che rogayguakuérape. |
|---|
| to live | глагол | iko | They live near the river. Haʼekuéra oiko ysyry ypýpe. |
|---|
| to die | глагол | mano | The old tree died. Yvyra tuja omano. |
|---|
| to learn | глагол | aprende | Children learn at school. Mitãnguéra oaprende mboʼehaópe. |
|---|
| to teach | глагол | mboʼe | She teaches the children. Haʼe omboʼe mitãnguérape. |
|---|
| to open | глагол | peʼa | Open the door slowly. Eipeʼa okẽ mbeguekatu. |
|---|
| to close | глагол | mboty | Close the window now. Emboty ovetã koʼág̃a. |
|---|
| person | существительное | ava | That person is kind. Upe ava imbaʼeporã. |
|---|
| man | существительное | kuimbaʼe | The man is my father. Pe kuimbaʼe che ru. |
|---|
| woman | существительное | kuña | The woman is happy. Pe kuña ovyʼa. |
|---|
| child | существительное | mitã | The child is sleeping. Pe mitã oke. |
|---|
| boy | существительное | mitãkuimbaʼe | The boy reads quietly. Pe mitãkuimbaʼe omoñeʼẽ kirirĩhápe. |
|---|
| girl | существительное | mitãkuña | The girl drinks milk. Pe mitãkuña hoʼu kamby. |
|---|
| family | существительное | hogaygua | My family lives here. Che rogaygua oiko koʼápe. |
|---|
| mother | существительное | sy | My mother is strong. Che sy imbarete. |
|---|
| father | существительное | ru | My father works daily. Che ru ombaʼapo káda ára. |
|---|
| friend | существительное | irũ | You are my friend. Nde che irũ. |
|---|
| house | существительное | óga | Their house is big. Hóga tuicha. |
|---|
| home | существительное | óga | She went home early. Haʼe oho ógape pyhareve. |
|---|
| school | существительное | mboʼehao | The school is nearby. Mboʼehao hiʼag̃ui. |
|---|
| city | существительное | táva | This city is large. Ko táva tuicha. |
|---|
| country | существительное | tetã | Our country is beautiful. Ñane retã iporã. |
|---|
| world | существительное | yvy | The world is changing. Yvy iñambuehína. |
|---|
| street | существительное | tape | The street is long. Pe tape ipuku. |
|---|
| room | существительное | koty | This room is small. Ko koty michĩ. |
|---|
| time | существительное | aravo | Time goes quickly. Aravo ohasa pyaʼe. |
|---|
| day | существительное | ára | Today is a good day. Ko árape iporã. |
|---|
| night | существительное | pyhare | The night is cold. Pyhare roʼysã. |
|---|
| morning | существительное | pyhareve | The morning is cool. Pyhareve roʼysã porã. |
|---|
| evening | существительное | kaʼaru | We walk in the evening. Ñande jaguata kaʼarúpe. |
|---|
| week | существительное | arapokõindy | I work every week. Che ambaʼapo káda arapokõindy. |
|---|
| month | существительное | jasy | This month is busy. Ko jasy heta tembiapo. |
|---|
| year | существительное | ary | This year is new. Ko ary pyahu. |
|---|
| today | наречие | koʼág̃a | I work today. Che ambaʼapo koʼág̃a. |
|---|
| tomorrow | наречие | koʼẽrõ | We will go tomorrow. Ñande jaháta koʼẽrõ. |
|---|
| yesterday | наречие | kuehe | She came yesterday. Haʼe ou kuehe. |
|---|
| now | наречие | koʼág̃a | Come here now. Eju koʼápe koʼág̃a. |
|---|
| sun | существительное | kuarahy | The sun is hot. Kuarahy haku. |
|---|
| moon | существительное | jasy | The moon is bright tonight. Jasy hesakã ko pyhare. |
|---|
| star | существительное | mbyja | That star is bright. Upe mbyja hesakã. |
|---|
| sky | существительное | yvága | The sky is blue. Yvága hovy. |
|---|
| earth | существительное | yvy | The earth is our home. Yvy ñande róga. |
|---|
| fire | существительное | tata | The fire is hot. Tata haku. |
|---|
| water | существительное | y | Water is very cold. Y roʼysãiterei. |
|---|
| rain | существительное | ama | The rain is strong. Ama mbarete. |
|---|
| wind | существительное | yvytu | The wind is cold. Yvytu roʼysã. |
|---|
| tree | существительное | yvyra | That tree is tall. Upe yvyra ijyvate. |
|---|
| flower | существительное | yvoty | This flower is beautiful. Ko yvoty iporãite. |
|---|
| mountain | существительное | yvyty | The mountain is high. Yvyty ijyvate. |
|---|
| river | существительное | ysyry | The river is long. Ysyry ipuku. |
|---|
| sea | существительное | parana guasu | The sea is blue. Parana guasu hovy. |
|---|
| food | существительное | tembiʼu | The food is good. Tembiʼu iporã. |
|---|
| bread | существительное | mbuja | I eat bread daily. Che akarú mbuja káda ára. |
|---|
| rice | существительное | avatikuʼi | We eat rice today. Ñande jakaru avatikuʼi koʼág̃a. |
|---|
| meat | существительное | soʼo | The meat is hot. Soʼo haku. |
|---|
| fish | существительное | pira | They sell fresh fish. Haʼekuéra ovende pira pyahu. |
|---|
| egg | существительное | ryguasu rupiʼa | The egg is on the table. Ryguasu rupiʼa oĩ mesári. |
|---|
| milk | существительное | kamby | The child drinks milk. Pe mitã hoʼu kamby. |
|---|
| fruit | существительное | yva | This fruit is sweet. Ko yva heʼẽ. |
|---|
| tea | существительное | kaʼay | She drinks hot tea. Haʼe hoyʼu kaʼay haku. |
|---|
| coffee | существительное | kafe | I drink coffee every morning. Che ayʼu kafe káda pyhareve. |
|---|
| head | существительное | akã | My head hurts today. Che akã rasy koʼág̃a. |
|---|
| eye | существительное | tesa | Her eyes are beautiful. Hesa iporãite. |
|---|
| ear | существительное | nambi | My ear hurts. Che nambi rasy. |
|---|
| mouth | существительное | juru | Open your mouth, please. Eipeʼa nde juru, ikatúpa. |
|---|
| nose | существительное | tĩ | My nose is cold. Che tĩ roʼysã. |
|---|
| hand | существительное | po | Wash your hands now. Ejohéi nde po koʼág̃a. |
|---|
| foot | существительное | py | My foot hurts now. Che py rasy koʼág̃a. |
|---|
| heart | существительное | korasõ | His heart is strong. Ikorasõ imbarete. |
|---|
| name | существительное | téra | Your name is beautiful. Nde réra iporã. |
|---|
| book | существительное | aranduka | This book is new. Ko aranduka pyahu. |
|---|
| word | существительное | ñeʼẽ | That word is important. Upe ñeʼẽ iñimportantete. |
|---|
| language | существительное | ñeʼẽ | Guarani is a beautiful language. Guarani haʼe peteĩ ñeʼẽ porã. |
|---|
| money | существительное | pirapire | I need more money. Che aikotevẽ hetave pirapire. |
|---|
| work | существительное | tembiapo | This work is hard. Ko tembiapo hasy. |
|---|
| love | существительное | mborayhu | Love is very important. Mborayhu iñimportanteterei. |
|---|
| music | существительное | purahéi | The music is beautiful. Pe purahéi iporãite. |
|---|
| story | существительное | mombeʼu | That story is long. Upe mombeʼu ipuku. |
|---|
| way | существительное | tape | This way is easy. Ko tape ndahasýi. |
|---|
| thing | существительное | mbaʼe | That thing is new. Upe mbaʼe pyahu. |
|---|
| life | существительное | tekove | Life is beautiful. Tekove iporãite. |
|---|
| door | существительное | okẽ | The door is open. Okẽ ojepeʼa. |
|---|
| table | существительное | mesa | The book is on the table. Aranduka oĩ mesa ári. |
|---|
| chair | существительное | apyka | The chair is old. Apyka itujáma. |
|---|
| car | существительное | mbaʼyrumýi | The car is fast. Mbaʼyrumýi pyaʼe. |
|---|
| good | прилагательное | porã | This food is good. Ko tembiʼu iporã. |
|---|
| bad | прилагательное | vai | |
|---|
| big | прилагательное | tuicha | Their house is big. Hóga tuicha. |
|---|
| small | прилагательное | michĩ | This room is small. Ko koty michĩ. |
|---|
| new | прилагательное | pyahu | I have a new book. Che aguereko peteĩ aranduka pyahu. |
|---|
| old | прилагательное | tuja | That man is old. Upe kuimbaʼe tuja. |
|---|
| long | прилагательное | puku | The street is long. Pe tape ipuku. |
|---|
| short | прилагательное | mbyky | The story is short. Pe mombeʼu mbyky. |
|---|
| high | прилагательное | yvate | That mountain is high. Upe yvyty yvate. |
|---|
| low | прилагательное | karape | This table is low. Ko mesa ikarape. |
|---|
| hot | прилагательное | haku | The tea is hot. Kaʼay haku. |
|---|
| cold | прилагательное | roʼysã | The water is cold. Y roʼysã. |
|---|
| happy | прилагательное | vyʼa | The child is happy. Pe mitã ovyʼa. |
|---|
| sad | прилагательное | ñembyasy | She feels sad today. Haʼe oñembyasy koʼág̃a. |
|---|
| beautiful | прилагательное | porãite | This flower is beautiful. Ko yvoty iporãite. |
|---|
| easy | прилагательное | ndahasýi | This work is easy. Ko tembiapo ndahasýi. |
|---|
| hard | прилагательное | hasy | This lesson is hard. Ko mboʼepy hasy. |
|---|
| fast | прилагательное | pyaʼe | That car is fast. Upe mbaʼyrumýi pyaʼe. |
|---|
| slow | прилагательное | mbegue | The old man walks slow. Kuimbaʼe tuja oguata mbegue. |
|---|
| right | прилагательное | hekojoja | Your answer is right. Nde mbohovái hekojoja. |
|---|
| wrong | прилагательное | jejavy | That answer is wrong. Upe mbohovái jejavy. |
|---|
| important | прилагательное | importánte | This word is important. Ko ñeʼẽ importánte. |
|---|
| true | прилагательное | añete | That story is true. Upe mombeʼu añete. |
|---|
| full | прилагательное | henyhẽ | The table is full. Mesa henyhẽ. |
|---|
| empty | прилагательное | nandi | The room is empty. Koty nandi. |
|---|
| young | прилагательное | mitã | The boy is young. Pe mitãkuimbaʼe imitã. |
|---|
| strong | прилагательное | mbarete | My father is strong. Che ru imbarete. |
|---|
| weak | прилагательное | kangy | The sick child is weak. Mitã hasy ikangy. |
|---|
| red | прилагательное | pytã | The flower is red. Yvoty pytã. |
|---|
| blue | прилагательное | hovy | The sky is blue. Yvága hovy. |
|---|
| green | прилагательное | hovyũ | The tree is green. Yvyra hovyũ. |
|---|
| yellow | прилагательное | saʼyju | The flower is yellow. Yvoty saʼyju. |
|---|
| black | прилагательное | hũ | The dog is black. Jagua hũ. |
|---|
| white | прилагательное | morotĩ | The milk is white. Kamby morotĩ. |
|---|
| yes | междометие | hẽe | Yes, I understand. Hẽe, aikuaa. |
|---|
| no | междометие | nahániri | No, I do not want. Nahániri, ndaipotái. |
|---|
| not | наречие | nda…i | I am not tired. Che ndaikaneʼõiri. |
|---|
| and | союз | ha | My mother and father came. Che sy ha che ru ou. |
|---|
| or | союз | térã | Tea or coffee? Kaʼay térã kafe? |
|---|
| but | союз | péro | I am tired, but happy. Che kaneʼõ, péro avyʼa. |
|---|
| if | союз | ramo | If you come, I stay. Rejúramo, che apyta. |
|---|
| because | союз | rupi | I stayed because of rain. Che apyta ama rupi. |
|---|
| with | предлог | ndi | I came with my friend. Che aju che irũndi. |
|---|
| without | предлог | ʼỹre | He left without money. Haʼe oho pirapireʼỹre. |
|---|
| for | предлог | peguarã | This gift is for you. Ko jopói nde peg̃uarã. |
|---|
| from | предлог | gui | She came from school. Haʼe ou mboʼehaógui. |
|---|
| to | предлог | peve | We go to the city. Ñande jaha távape. |
|---|