| I | सर्वनाम | maa | I am here now. Maa ngi fi léegi. |
|---|
| you | सर्वनाम | yaa | You are my friend. Yaa sama xarit. |
|---|
| he | सर्वनाम | moom | He is very tall. Moom dafa gudd lool. |
|---|
| she | सर्वनाम | moom | She is at home. Moom mungi kër ga. |
|---|
| we | सर्वनाम | nun | We work every day. Nun danuy liggéey bés bu nekk. |
|---|
| they | सर्वनाम | ñoom | They are coming tomorrow. Ñoom dinañu ñëw ëllëg. |
|---|
| what | सर्वनाम | lan | What is your name? Lan laa tudd? |
|---|
| where | क्रिया विशेषण | fan | Where do you live? Fan nga dëkk? |
|---|
| when | क्रिया विशेषण | kañ | When will you come? Kañ ngay ñëw? |
|---|
| who | सर्वनाम | kan | Who is at the door? Kan moo ngi ci bunt bi? |
|---|
| why | क्रिया विशेषण | lu tax | Why are you sad? Lu tax nga triste? |
|---|
| how | क्रिया विशेषण | nan | How do you know? Nan nga ko xam? |
|---|
| to be | क्रिया | nekk | They are very happy today. Ñoom nekk nañu bégg tey. |
|---|
| to do | क्रिया | def | I do my work well. Dama def sama liggéey bu baax. |
|---|
| to go | क्रिया | dem | We go to school early. Nun danuy dem jàngu tey saa yi. |
|---|
| to come | क्रिया | ñëw | Please come here now. Ñëwal fii léegi. |
|---|
| to see | क्रिया | gis | I see the moon tonight. Damaa gis weer wi ci guddi. |
|---|
| to know | क्रिया | xam | They know the answer. Ñoom xam nañu tont bi. |
|---|
| to think | क्रिया | xalaat | I think about my family. Damaa xalaat sama njaboot. |
|---|
| to want | क्रिया | bëgg | She wants some water. Moom dafa bëgg ndox. |
|---|
| to need | क्रिया | soxla | We need more time. Nun dañuy soxla waxtu wu gën. |
|---|
| to make | क्रिया | defar | They make fresh bread daily. Ñoom dañuy defar mburu mu bees bés bu nekk. |
|---|
| to take | क्रिया | jël | Take the book with you. Jël téere bi ak yaw. |
|---|
| to give | क्रिया | jox | Give me some water. Jox ma ndox. |
|---|
| to say | क्रिया | wax | Please say your name. Waxal sa tur. |
|---|
| to ask | क्रिया | laaj | I ask a simple question. Damaa laaj laaj bu yomb. |
|---|
| to find | क्रिया | gis | We find the lost key. Nun danuy gis caabi bu réer. |
|---|
| to look | क्रिया | xool | Look at the blue sky. Xool asamaan si baxa. |
|---|
| to use | क्रिया | jëfandikoo | I use this chair daily. Damaa jëfandikoo siis sii bés bu nekk. |
|---|
| to work | क्रिया | liggéey | They work in the city. Ñoom dañuy liggéey ci dëkk bi. |
|---|
| to eat | क्रिया | lekk | We eat rice at home. Nun danuy lekk ceeb ci kër ga. |
|---|
| to drink | क्रिया | naan | Drink some cold water. Naanal ndox mu sedd. |
|---|
| to sleep | क्रिया | nelaw | The child sleeps early. Xale bi dafa nelaw gaaw. |
|---|
| to walk | क्रिया | dox | I walk to school daily. Damaa dox dem jàngu bés bu nekk. |
|---|
| to run | क्रिया | daw | The boy runs very fast. Xale bu góor bi dafa daw lool. |
|---|
| to read | क्रिया | jàng | She reads a new book. Moom dafa jàng téere bu bees. |
|---|
| to write | क्रिया | bind | Write your name here. Bindal sa tur fii. |
|---|
| to speak | क्रिया | wax | They speak Wolof well. Ñoom dañuy wax Wolof bu baax. |
|---|
| to listen | क्रिया | déglu | Listen to the teacher carefully. Déglul jàngalekat bi bu baax. |
|---|
| to hear | क्रिया | dégg | I hear the wind outside. Damaa dégg ngelaw li biti. |
|---|
| to buy | क्रिया | jënd | We buy fish today. Nun danuy jënd jën tey. |
|---|
| to sell | क्रिया | jaay | They sell fruit here. Ñoom dañuy jaay meññ fii. |
|---|
| to pay | क्रिया | fey | I pay the money now. Damaa fey xaalis bi léegi. |
|---|
| to help | क्रिया | dimbali | Please help your mother. Dimbalil sa yaay. |
|---|
| to love | क्रिया | bëgg | I love my family deeply. Damaa bëgg sama njaboot lool. |
|---|
| to live | क्रिया | dëkk | They live in this city. Ñoom dañuy dëkk ci dëkk bii. |
|---|
| to die | क्रिया | dee | Old trees can die. Garab yu mag yi man naa dee. |
|---|
| to learn | क्रिया | jàng | Children learn very quickly. Xale yi dañuy jàng gaaw lool. |
|---|
| to teach | क्रिया | jàngal | She teaches young children. Moom dafa jàngal xale yu ndaw. |
|---|
| to open | क्रिया | ubbi | Open the door slowly. Ubbi bunt bi ndank. |
|---|
| to close | क्रिया | téj | Close the window now. Téj palanteer bi léegi. |
|---|
| person | संज्ञा | nit | Every person needs water. Bépp nit dafa soxla ndox. |
|---|
| man | संज्ञा | góor | The man is very strong. Góor gi dafa am doole lool. |
|---|
| woman | संज्ञा | jigéen | The woman is my teacher. Jigéen ji mooy sama jàngalekat. |
|---|
| child | संज्ञा | xale | The child is sleeping. Xale bi mungi nelaw. |
|---|
| boy | संज्ञा | xale bu góor | The boy reads quietly. Xale bu góor bi dafa jàng ci dal. |
|---|
| girl | संज्ञा | xale bu jigéen | The girl drinks milk. Xale bu jigéen bi dafa naan meew. |
|---|
| family | संज्ञा | njaboot | My family lives here. Sama njaboot dëkk na fii. |
|---|
| mother | संज्ञा | yaay | My mother cooks rice. Sama yaay dafa togg ceeb. |
|---|
| father | संज्ञा | baay | My father works hard. Sama baay dafa liggéey bu metti. |
|---|
| friend | संज्ञा | xarit | She is my friend. Moom mooy sama xarit. |
|---|
| house | संज्ञा | kër | The house is very big. Kër gi dafa mag lool. |
|---|
| home | संज्ञा | kër | We are going home. Nun danuy dem kër. |
|---|
| school | संज्ञा | jàngu | The school is nearby. Jàngu bi jege na. |
|---|
| city | संज्ञा | dëkk | This city is very large. Dëkk bii dafa mag lool. |
|---|
| country | संज्ञा | réew | Our country is peaceful. Sunu réew am na jàmm. |
|---|
| world | संज्ञा | àddina | The world is changing fast. Àddina si dafay soppiku gaaw. |
|---|
| street | संज्ञा | mbedd | The street is busy today. Mbedd mi dafa bari tey. |
|---|
| room | संज्ञा | néeg | The room is small. Néeg bi dafa tuuti. |
|---|
| time | संज्ञा | waxtu | Time goes very quickly. Waxtu dafay dem gaaw lool. |
|---|
| day | संज्ञा | bés | Today is a good day. Tey mooy bés bu baax. |
|---|
| night | संज्ञा | guddi | The night is cold. Guddi gi dafa sedd. |
|---|
| morning | संज्ञा | suba | I work every morning. Damaa liggéey suba bu nekk. |
|---|
| evening | संज्ञा | ngoon | We drink tea every evening. Nun danuy naan ataaya ngoon gu nekk. |
|---|
| week | संज्ञा | ayubés | One week has passed. Benn ayubés weesu na. |
|---|
| month | संज्ञा | weer | This month is short. Weer wii dafa gàtt. |
|---|
| year | संज्ञा | at | This year is important. At mii am na solo. |
|---|
| today | क्रिया विशेषण | tey | I am busy today. Damaa busy tey. |
|---|
| tomorrow | क्रिया विशेषण | ëllëg | We will travel tomorrow. Nun dinañu tukki ëllëg. |
|---|
| yesterday | क्रिया विशेषण | démb | She came yesterday. Moom dafa ñëw démb. |
|---|
| now | क्रिया विशेषण | léegi | Come here now. Ñëwal fii léegi. |
|---|
| sun | संज्ञा | jant | The sun is very hot. Jant bi dafa tàng lool. |
|---|
| moon | संज्ञा | weer | The moon is bright tonight. Weer wi leeral na ci guddi. |
|---|
| star | संज्ञा | biddéew | A star shines above. Biddéew buy leer ci kaw. |
|---|
| sky | संज्ञा | asamaan | The sky is blue. Asamaan si baxa na. |
|---|
| earth | संज्ञा | suf | The earth is wet. Suf si tooy na. |
|---|
| fire | संज्ञा | safara | The fire is very hot. Safara si dafa tàng lool. |
|---|
| water | संज्ञा | ndox | The water is cold. Ndox mi dafa sedd. |
|---|
| rain | संज्ञा | taw | The rain is falling hard. Taw bi dafay taw bu bare. |
|---|
| wind | संज्ञा | ngelaw | The wind is strong today. Ngelaw li dafa am doole tey. |
|---|
| tree | संज्ञा | garab | That tree is very tall. Garab ga dafa gudd lool. |
|---|
| flower | संज्ञा | tóor-tóor | This flower is beautiful. Tóor-tóor bii rafet na. |
|---|
| mountain | संज्ञा | tundu | The mountain is high. Tundu wi dafa kawe. |
|---|
| river | संज्ञा | dex | The river is wide. Dex gi yaatu na. |
|---|
| sea | संज्ञा | géej | The sea is calm today. Géej gi dal na tey. |
|---|
| food | संज्ञा | dund | The food is ready. Dund gi jekk na. |
|---|
| bread | संज्ञा | mburu | I eat bread every morning. Damaa lekk mburu suba bu nekk. |
|---|
| rice | संज्ञा | ceeb | The rice is hot. Ceeb bi dafa tàng. |
|---|
| meat | संज्ञा | yàpp | We are cooking meat. Nun nuy togg yàpp. |
|---|
| fish | संज्ञा | jën | The fish is fresh. Jën wi sedd na. |
|---|
| egg | संज्ञा | nen | I ate one egg. Damaa lekk benn nen. |
|---|
| milk | संज्ञा | meew | The child drinks milk. Xale bi dafa naan meew. |
|---|
| fruit | संज्ञा | meññ | Fruit is good for health. Meññ baax na ci wér-gu-yaram. |
|---|
| tea | संज्ञा | ataaya | We drink tea together. Nun danuy naan ataaya andandoo. |
|---|
| coffee | संज्ञा | kafe | He drinks hot coffee. Moom dafa naan kafe bu tàng. |
|---|
| head | संज्ञा | bopp | My head hurts today. Sama bopp metti na tey. |
|---|
| eye | संज्ञा | bët | Her eye is red. Bëtam bu xonq na. |
|---|
| ear | संज्ञा | nopp | My ear hears well. Sama nopp dégg na bu baax. |
|---|
| mouth | संज्ञा | gémmiñ | Open your mouth wide. Ubbi sa gémmiñ bu yaa. |
|---|
| nose | संज्ञा | bakkañ | My nose is cold. Sama bakkań dafa sedd. |
|---|
| hand | संज्ञा | loxo | Wash your hand now. Raxasal sa loxo léegi. |
|---|
| foot | संज्ञा | tànk | His foot is strong. Tànkam am na doole. |
|---|
| heart | संज्ञा | xol | My heart is calm. Sama xol dal na. |
|---|
| name | संज्ञा | tur | Your name is beautiful. Sa tur rafet na. |
|---|
| book | संज्ञा | téere | This book is new. Téere bii bees na. |
|---|
| word | संज्ञा | baat | That word is important. Baat boobu am na solo. |
|---|
| language | संज्ञा | làkk | Wolof is a rich language. Wolof mooy làkk wu bari. |
|---|
| money | संज्ञा | xaalis | I need more money. Damaa soxla xaalis wu gën. |
|---|
| work | संज्ञा | liggéey | This work is hard. Liggéey bii dafa metti. |
|---|
| love | संज्ञा | mbëggeel | Love is very important. Mbëggeel am na solo lool. |
|---|
| music | संज्ञा | misig | The music is beautiful. Misig mi rafet na. |
|---|
| story | संज्ञा | nettali | The story is very interesting. Nettali bi neex na lool. |
|---|
| way | संज्ञा | yoon | This way is easier. Yoon wii gën na yomb. |
|---|
| thing | संज्ञा | mbir | That thing is new. Mbir moomu bees na. |
|---|
| life | संज्ञा | dund | Life is not easy. Dund yombul. |
|---|
| door | संज्ञा | bunt | The door is open. Bunt bi ubbeeku na. |
|---|
| table | संज्ञा | taabal | The table is clean. Taabal bi set na. |
|---|
| chair | संज्ञा | siis | This chair is small. Siis sii dafa tuuti. |
|---|
| car | संज्ञा | oto | The car is fast. Oto bi dafa gaaw. |
|---|
| good | विशेषण | baax | This food is good. Dund bii baax na. |
|---|
| bad | विशेषण | bon | That answer is bad. Tont boobu bon na. |
|---|
| big | विशेषण | mag | The house is big. Kër gi mag na. |
|---|
| small | विशेषण | tuuti | The room is small. Néeg bi tuuti na. |
|---|
| new | विशेषण | bees | I bought a new book. Damaa jënd téere bu bees. |
|---|
| old | विशेषण | mag | That house is old. Kër googu mag na. |
|---|
| long | विशेषण | gudd | The road is long. Yoon wi gudd na. |
|---|
| short | विशेषण | gàtt | This story is short. Nettali bii gàtt na. |
|---|
| high | विशेषण | kaw | The mountain is high. Tundu wi dafa kaw. |
|---|
| low | विशेषण | suuf | The table is low. Taabal bi dafa suuf. |
|---|
| hot | विशेषण | tàng | The tea is hot. Ataaya bi dafa tàng. |
|---|
| cold | विशेषण | sedd | The water is cold. Ndox mi dafa sedd. |
|---|
| happy | विशेषण | bég | The child is happy. Xale bi bég na. |
|---|
| sad | विशेषण | triste | She is sad today. Moom dafa triste tey. |
|---|
| beautiful | विशेषण | rafet | The flower is beautiful. Tóor-tóor bi rafet na. |
|---|
| easy | विशेषण | yomb | This work is easy. Liggéey bii yomb na. |
|---|
| hard | विशेषण | metti | This question is hard. Laaj bii metti na. |
|---|
| fast | विशेषण | gaaw | That car is fast. Oto boobu gaaw na. |
|---|
| slow | विशेषण | ndank | The old man walks slow. Mag gi dafa dox ndank. |
|---|
| right | विशेषण | jub | Your answer is right. Sa tont jub na. |
|---|
| wrong | विशेषण | juum | That answer is wrong. Tont boobu juum na. |
|---|
| important | विशेषण | am solo | This book is important. Téere bii am na solo. |
|---|
| true | विशेषण | dëgg | This story is true. Nettali bii dëgg la. |
|---|
| full | विशेषण | fees | The cup is full. Kaas bi fees na. |
|---|
| empty | विशेषण | neen | The room is empty. Néeg bi neen na. |
|---|
| young | विशेषण | ndaw | She is still young. Moom ndaw na ba léegi. |
|---|
| strong | विशेषण | am doole | That man is strong. Góor googu am na doole. |
|---|
| weak | विशेषण | néew doole | The child is weak. Xale bi néew doole na. |
|---|
| red | विशेषण | xonq | The flower is red. Tóor-tóor bi xonq na. |
|---|
| blue | विशेषण | baxa | The sky is blue. Asamaan si baxa na. |
|---|
| green | विशेषण | wert | The tree is green. Garab gi wert na. |
|---|
| yellow | विशेषण | mbook | The flower is yellow. Tóor-tóor bi mbook na. |
|---|
| black | विशेषण | ñuul | The car is black. Oto bi ñuul na. |
|---|
| white | विशेषण | weex | The milk is white. Meew mi weex na. |
|---|
| yes | अवरोधक शब्द | waaw | Yes, I understand now. Waaw, xam naa ko léegi. |
|---|
| no | अवरोधक शब्द | déedéet | No, I cannot come. Déedéet, manuma ñëw. |
|---|
| not | क्रिया विशेषण | du | This is not good. Lii du baax. |
|---|
| and | संयोग | ak | My mother and father came. Sama yaay ak sama baay ñëw nañu. |
|---|
| or | संयोग | wala | Tea or coffee is fine. Ataaya wala kafe baax na. |
|---|
| but | संयोग | waaye | I came, but she left. Damaa ñëw, waaye moom dem na. |
|---|
| if | संयोग | bu | If you come, call me. Bu ngee ñëw, woo ma. |
|---|
| because | संयोग | ndax | I stayed because it rained. Damaa des ndax taw na. |
|---|
| with | पूर्वसर्ग | ak | I came with my friend. Damaa ñëw ak sama xarit. |
|---|
| without | पूर्वसर्ग | ci ludul | He left without money. Moom dem na ci ludul xaalis. |
|---|
| for | पूर्वसर्ग | ngir | This gift is for you. May bii ngir yaw la. |
|---|
| from | पूर्वसर्ग | ci | She came from Dakar. Moom dafa ñëw ci Ndakaaru. |
|---|
| to | पूर्वसर्ग | ca | We went to school. Nun dem nañu ca jàngu ba. |
|---|