| I | pronome | ini | I am ready now. Ini ndagadzirira zvino. |
|---|
| you | pronome | iwe | You are my friend. Iwe uri shamwari yangu. |
|---|
| he | pronome | iye | He is at home. Iye ari kumba. |
|---|
| she | pronome | iye | She is very happy. Iye anofara zvikuru. |
|---|
| we | pronome | isu | We are going today. Isu tiri kuenda nhasi. |
|---|
| they | pronome | ivo | They work at school. Ivo vanoshanda kuchikoro. |
|---|
| what | pronome | chii | What is your name? Zita rako ndiani? |
|---|
| where | advérbio | kupi | Where do you live now? Unogara kupi zvino? |
|---|
| when | advérbio | riini | When will you come? Uchauya riini? |
|---|
| who | pronome | ndiani | Who is at the door? Ndiani ari pamusuwo? |
|---|
| why | advérbio | nei | Why are you sad? Uri kusuruvara nei? |
|---|
| how | advérbio | sei | How do you know? Unoziva sei? |
|---|
| to be | verbo | kuva | They want to be strong. Vanoda kuva nesimba. |
|---|
| to have | verbo | kuva ne | I have a new book. Ndine bhuku idzva. |
|---|
| to do | verbo | kuita | We do our work well. Tinoita basa redu zvakanaka. |
|---|
| to go | verbo | kuenda | They go to school daily. Vanoenda kuchikoro mazuva ose. |
|---|
| to come | verbo | kuuya | Please come to my house. Ndapota uya kumba kwangu. |
|---|
| to see | verbo | kuona | I see the big tree. Ndinoona muti mukuru. |
|---|
| to know | verbo | kuziva | I know your father well. Ndinoziva baba vako zvakanaka. |
|---|
| to think | verbo | kufunga | We think about the future. Tinofunga nezveramangwana. |
|---|
| to want | verbo | kuda | I want some water. Ndinoda mvura. |
|---|
| to need | verbo | kuda | We need more time. Tinoda nguva yakawanda. |
|---|
| to make | verbo | kugadzira | She can make good tea. Anogona kugadzira tii yakanaka. |
|---|
| to take | verbo | kutora | Take the book home. Tora bhuku uende naro kumba. |
|---|
| to give | verbo | kupa | Please give me water. Ndapota ndipe mvura. |
|---|
| to say | verbo | kutaura | Do not say that. Usataura izvozvo. |
|---|
| to tell | verbo | kuudza | Tell me the truth. Ndiudze chokwadi. |
|---|
| to ask | verbo | kubvunza | I want to ask you. Ndinoda kukubvunza. |
|---|
| to find | verbo | kuwana | We find money there. Tinowana mari ipapo. |
|---|
| to look | verbo | kutarisa | Look at the sky. Tarisa denga. |
|---|
| to use | verbo | kushandisa | We use this table daily. Tinoshandisa tafura iyi mazuva ose. |
|---|
| to work | verbo | kushanda | They work every morning. Vanoshanda mangwanani oga oga. |
|---|
| to eat | verbo | kudya | Children eat rice at noon. Vana vanodya mupunga masikati. |
|---|
| to drink | verbo | kunwa | I drink tea every day. Ndinonwa tii mazuva ose. |
|---|
| to sleep | verbo | kurara | The child wants to sleep. Mwana anoda kurara. |
|---|
| to walk | verbo | kufamba | We walk to school. Tinofamba kuenda kuchikoro. |
|---|
| to run | verbo | kumhanya | Boys run in the street. Vakomana vanomhanya mumugwagwa. |
|---|
| to read | verbo | kuverenga | I read this book. Ndinoverenga bhuku iri. |
|---|
| to write | verbo | kunyora | She writes her name. Anonyora zita rake. |
|---|
| to speak | verbo | kutaura | They speak our language. Vanotaura mutauro wedu. |
|---|
| to listen | verbo | kuteerera | Listen to the teacher carefully. Teerera mudzidzisi zvakanaka. |
|---|
| to hear | verbo | kunzwa | I hear the wind outside. Ndinonzwa mhepo panze. |
|---|
| to buy | verbo | kutenga | We buy food today. Tinotenga chikafu nhasi. |
|---|
| to sell | verbo | kutengesa | They sell bread here. Vanotengesa chingwa pano. |
|---|
| to pay | verbo | kubhadhara | I pay the money now. Ndinobhadhara mari zvino. |
|---|
| to help | verbo | kubatsira | Please help the child. Ndapota batsira mwana. |
|---|
| to love | verbo | kuda | I love my family. Ndinoda mhuri yangu. |
|---|
| to live | verbo | kugara | We live in the city. Tinogara muguta. |
|---|
| to die | verbo | kufa | All people die someday. Vanhu vose vanofa rimwe zuva. |
|---|
| to learn | verbo | kudzidza | Children learn at school. Vana vanodzidza kuchikoro. |
|---|
| to teach | verbo | kudzidzisa | They teach young children. Vanodzidzisa vana vadiki. |
|---|
| to open | verbo | kuvhura | Open the door now. Vhura musuwo zvino. |
|---|
| to close | verbo | kuvhara | Please close the window. Ndapota vhara hwindo. |
|---|
| person | substantivo | munhu | That person is very kind. Munhu uya ane mutsa zvikuru. |
|---|
| man | substantivo | murume | The man is my father. Murume uyu ndibaba vangu. |
|---|
| woman | substantivo | mukadzi | The woman is singing. Mukadzi ari kuimba. |
|---|
| child | substantivo | mwana | The child is sleeping. Mwana ari kurara. |
|---|
| boy | substantivo | mukomana | The boy runs fast. Mukomana anomhanya nokukurumidza. |
|---|
| girl | substantivo | musikana | The girl reads well. Musikana anoverenga zvakanaka. |
|---|
| family | substantivo | mhuri | My family lives here. Mhuri yangu inogara pano. |
|---|
| mother | substantivo | amai | My mother is cooking. Amai vangu vari kubika. |
|---|
| father | substantivo | baba | My father works hard. Baba vangu vanoshanda nesimba. |
|---|
| friend | substantivo | shamwari | She is my friend. Iye ishamwari yangu. |
|---|
| house | substantivo | imba | Their house is big. Imba yavo yakakura. |
|---|
| home | substantivo | kumba | We are going home. Tiri kuenda kumba. |
|---|
| school | substantivo | chikoro | The school is nearby. Chikoro chiri pedyo. |
|---|
| city | substantivo | guta | This city is busy. Guta iri rine mabasa mazhinji. |
|---|
| country | substantivo | nyika | Our country is beautiful. Nyika yedu yakanaka. |
|---|
| world | substantivo | nyika | The world is changing. Nyika iri kushanduka. |
|---|
| street | substantivo | mugwagwa | The street is long. Mugwagwa wakareba. |
|---|
| room | substantivo | kamuri | The room is clean. Kamuri yakachena. |
|---|
| time | substantivo | nguva | Time goes very quickly. Nguva inofamba nokukurumidza. |
|---|
| day | substantivo | zuva | Today is a good day. Nhasi izuva rakanaka. |
|---|
| night | substantivo | usiku | The night is cold. Usiku hunotonhora. |
|---|
| morning | substantivo | mangwanani | I work every morning. Ndinoshanda mangwanani oga oga. |
|---|
| evening | substantivo | manheru | We drink tea every evening. Tinonwa tii manheru oga oga. |
|---|
| week | substantivo | vhiki | I will come next week. Ndichauya svondo rinouya. |
|---|
| month | substantivo | mwedzi | This month is long. Mwedzi uno wakareba. |
|---|
| year | substantivo | gore | This year is important. Gore rino rinokosha. |
|---|
| today | advérbio | nhasi | We work today only. Tinoshanda nhasi chete. |
|---|
| tomorrow | advérbio | mangwana | I will see you tomorrow. Ndichakuona mangwana. |
|---|
| yesterday | advérbio | nezuro | She came here yesterday. Akauya pano nezuro. |
|---|
| now | advérbio | zvino | Come here now, please. Uya pano zvino, ndapota. |
|---|
| sun | substantivo | zuva | The sun is hot. Zuva rinopisa. |
|---|
| moon | substantivo | mwedzi | The moon is bright tonight. Mwedzi unopenya manheru ano. |
|---|
| star | substantivo | nyeredzi | That star is bright. Nyeredzi iya inopenya. |
|---|
| sky | substantivo | denga | The sky is blue. Denga riri bhuruu. |
|---|
| earth | substantivo | nyika | The earth is our home. Nyika ndiyo imba yedu. |
|---|
| fire | substantivo | moto | The fire is hot. Moto unopisa. |
|---|
| water | substantivo | mvura | Water is good for life. Mvura yakakosha muupenyu. |
|---|
| rain | substantivo | mvura | The rain is falling. Mvura iri kunaya. |
|---|
| wind | substantivo | mhepo | The wind is strong today. Mhepo ine simba nhasi. |
|---|
| tree | substantivo | muti | The tree is tall. Muti wakareba. |
|---|
| flower | substantivo | ruva | This flower is beautiful. Ruva iri rakanaka. |
|---|
| mountain | substantivo | gomo | That mountain is high. Gomo iro rakakwirira. |
|---|
| river | substantivo | rwizi | The river has much water. Rwizi rune mvura yakawanda. |
|---|
| sea | substantivo | gungwa | The sea is very big. Gungwa rakakura zvikuru. |
|---|
| food | substantivo | chikafu | The food is ready. Chikafu chagadzirira. |
|---|
| bread | substantivo | chingwa | I bought fresh bread. Ndakatenga chingwa chitsva. |
|---|
| rice | substantivo | mupunga | We eat rice often. Tinodya mupunga kazhinji. |
|---|
| meat | substantivo | nyama | The meat is cooking. Nyama iri kubikwa. |
|---|
| fish | substantivo | hove | We are eating fish. Tiri kudya hove. |
|---|
| egg | substantivo | zai | The egg is broken. Zai raputsika. |
|---|
| milk | substantivo | mukaka | The child drinks milk. Mwana anonwa mukaka. |
|---|
| fruit | substantivo | muchero | This fruit is sweet. Muchero uyu unotapira. |
|---|
| tea | substantivo | tii | The tea is hot. Tii inopisa. |
|---|
| coffee | substantivo | kofi | I drink coffee daily. Ndinonwa kofi mazuva ose. |
|---|
| head | substantivo | musoro | My head hurts today. Musoro wangu unorwadza nhasi. |
|---|
| eye | substantivo | ziso | Her eye is red. Ziso rake rakatsvuka. |
|---|
| ear | substantivo | nzeve | My ear can hear. Nzeve yangu inonzwa. |
|---|
| mouth | substantivo | muromo | Open your mouth wide. Vhura muromo wako zvikuru. |
|---|
| nose | substantivo | mhuno | My nose is cold. Mhuno yangu iri kutonhora. |
|---|
| hand | substantivo | ruoko | Wash your hand now. Geza ruoko rwako zvino. |
|---|
| foot | substantivo | tsoka | My foot hurts badly. Tsoka yangu inorwadza zvikuru. |
|---|
| heart | substantivo | mwoyo | His heart is strong. Mwoyo wake une simba. |
|---|
| name | substantivo | zita | Your name is beautiful. Zita rako rakanaka. |
|---|
| book | substantivo | bhuku | This book is new. Bhuku iri idzva. |
|---|
| word | substantivo | shoko | That word is important. Shoko iro rinokosha. |
|---|
| language | substantivo | mutauro | Shona is our language. ChiShona ndiwo mutauro wedu. |
|---|
| money | substantivo | mari | I need more money. Ndinoda mari yakawanda. |
|---|
| work | substantivo | basa | My work is hard. Basa rangu rakaoma. |
|---|
| love | substantivo | rudo | Love brings people together. Rudo runounza vanhu pamwechete. |
|---|
| music | substantivo | mimhanzi | The music is beautiful. Mimhanzi yakanaka. |
|---|
| story | substantivo | nyaya | The story is interesting. Nyaya inonakidza. |
|---|
| way | substantivo | nzira | This way is easier. Nzira iyi iri nyore. |
|---|
| thing | substantivo | chinhu | That thing is useful. Chinhu ichocho chinobatsira. |
|---|
| life | substantivo | upenyu | Life is very precious. Upenyu hunokosha zvikuru. |
|---|
| door | substantivo | musuwo | The door is open. Musuwo wakazaruka. |
|---|
| table | substantivo | tafura | The book is on the table. Bhuku riri patafura. |
|---|
| chair | substantivo | chigaro | The chair is broken. Chigaro chaputsika. |
|---|
| car | substantivo | motokari | The car is new. Motokari itsva. |
|---|
| good | adjetivo | akanaka | This food is good. Chikafu ichi chakanaka. |
|---|
| bad | adjetivo | yakaipa | The weather is bad. Mamiro ekunze akaipa. |
|---|
| big | adjetivo | guru | They live in a big house. Vanogara muimba huru. |
|---|
| small | adjetivo | diki | The room is small. Kamuri kadiki. |
|---|
| new | adjetivo | itsva | I bought a new car. Ndakatenga motokari itsva. |
|---|
| old | adjetivo | chakare | That house is old. Imba iyo ndeyekare. |
|---|
| long | adjetivo | refu | The road is long. Mugwagwa wakareba. |
|---|
| short | adjetivo | pfupi | The story is short. Nyaya ipfupi. |
|---|
| high | adjetivo | kakwirira | The mountain is high. Gomo rakakwirira. |
|---|
| low | adjetivo | pasi | The table is low. Tafura iri pasi. |
|---|
| hot | adjetivo | kupisa | The tea is hot. Tii inopisa. |
|---|
| cold | adjetivo | kutonhora | The water is cold. Mvura inotonhora. |
|---|
| happy | adjetivo | anofara | The child is happy. Mwana anofara. |
|---|
| sad | adjetivo | anosuruvara | She feels sad today. Anonzwa kusuruvara nhasi. |
|---|
| beautiful | adjetivo | akanaka | The flower is beautiful. Ruva rakanaka. |
|---|
| easy | adjetivo | nyore | This work is easy. Basa iri riri nyore. |
|---|
| hard | adjetivo | oma | This question is hard. Mubvunzo uyu wakaoma. |
|---|
| fast | adjetivo | kukasira | The car is fast. Motokari inomhanya nokukurumidza. |
|---|
| slow | adjetivo | inononoka | The old man is slow. Murume mukuru anononoka. |
|---|
| right | adjetivo | chokwadi | Your answer is right. Mhinduro yako ndeyechokwadi. |
|---|
| wrong | adjetivo | zvisiri izvo | That answer is wrong. Mhinduro iyo haina kunaka. |
|---|
| important | adjetivo | chakakosha | This book is important. Bhuku iri rakakosha. |
|---|
| true | adjetivo | chokwadi | That story is true. Nyaya iyo ndeyechokwadi. |
|---|
| full | adjetivo | chakazara | The cup is full. Mukombe wakazara. |
|---|
| empty | adjetivo | chisina chinhu | The room is empty. Kamuri hamuna chinhu. |
|---|
| young | adjetivo | mudiki | The teacher is young. Mudzidzisi mudiki. |
|---|
| strong | adjetivo | nesimba | That man is strong. Murume uya ane simba. |
|---|
| weak | adjetivo | asina simba | The child is weak. Mwana haana simba. |
|---|
| red | adjetivo | tsvuku | The flower is red. Ruva rakatsvuku. |
|---|
| blue | adjetivo | bhuruu | The sky is blue. Denga riri bhuruu. |
|---|
| green | adjetivo | girini | The grass is green. Uswa hwakasvibira. |
|---|
| yellow | adjetivo | yero | The flower is yellow. Ruva rine ruvara rweyero. |
|---|
| black | adjetivo | dema | The goat is black. Mbudzi yacho itema. |
|---|
| white | adjetivo | chena | The milk is white. Mukaka muchena. |
|---|
| yes | interjeição | hongu | Yes, I understand now. Hongu, ndanzwisisa zvino. |
|---|
| no | interjeição | kwete | No, I do not agree. Kwete, handibvumirani. |
|---|
| not | advérbio | kwete | I am not ready. Handisati ndagadzirira. |
|---|
| and | conjunção | uye | Mother and father are here. Amai nababa vari pano. |
|---|
| or | conjunção | kana | Tea or coffee is fine. Tii kana kofi zvakanaka. |
|---|
| but | conjunção | asi | I tried, but I failed. Ndakaedza, asi ndakakundikana. |
|---|
| if | conjunção | kana | If you come, I will help. Kana ukauya, ndichabatsira. |
|---|
| because | conjunção | nekuti | I stayed home because it rained. Ndakagara kumba nekuti kwakanaya. |
|---|
| with | preposição | na | I came with my friend. Ndakauya neshamwari yangu. |
|---|
| without | preposição | pasina | He left without money. Akaenda asina mari. |
|---|
| for | preposição | kuna | This gift is for you. Chipo ichi ndechako. |
|---|
| from | preposição | kubva | She came from home. Akauya achibva kumba. |
|---|
| to | preposição | ku | We went to school. Takaenda kuchikoro. |
|---|