| ine | pronombre | I | Ine ndili pano sono. I am here now. |
|---|
| iwe | pronombre | you | Iwe ndiwe muwemi chomene. You are very kind. |
|---|
| iyo | pronombre | he | Iyo ni mubwezi wane. He is my friend. |
|---|
| ise | pronombre | we | Ise tikuluta kunyumba. We are going home. |
|---|
| iwo | pronombre | they | Iwo ŵali ku sukulu. They are at school. |
|---|
| vichi | pronombre | what | Ukukhumba vichi? What do you want? |
|---|
| nkhu | adverbio | where | Nyumba yako yiri nkhu? Where is your house? |
|---|
| pawuli | adverbio | when | Ukwizenge pawuli? When will you come? |
|---|
| njani | pronombre | who | Ni njani munthu yura? Who is that person? |
|---|
| chifukwa wuli | adverbio | why | Chifukwa wuli uli wachitima? Why are you sad? |
|---|
| uli | adverbio | how | Uli uli muhanya uno? How are you today? |
|---|
| kuŵa | verbo | to be | Wazamkuŵa wakukondwa. She will be happy. |
|---|
| kuchita | verbo | to do | Tikuchita ntchito yithu. We do our work. |
|---|
| kuluta | verbo | to go | Iwo ŵakuluta ku tawuni. They go to town. |
|---|
| kwiza | verbo | to come | Chonde, wizani namachero mlenji. Please come tomorrow morning. |
|---|
| kuwona | verbo | to see | Nikuona phiri. I see the mountain. |
|---|
| kumanya | verbo | to know | Nikumanya zina lake. I know his name. |
|---|
| kughanaghana | verbo | to think | Tikughanaghana za umoyo. We think about life. |
|---|
| kukhumba | verbo | to want | Nkhukhumba maji ghanyake. I want some water. |
|---|
| kukhumba | verbo | to need | Tikukhumba chakurya chinandi. We need more food. |
|---|
| kupanga | verbo | to make | Iwo ŵakupanga chingwa chiwemi. They make good bread. |
|---|
| kutora | verbo | to take | Tora buku kuluta nalo kunyumba. Take the book home. |
|---|
| kupeleka | verbo | to give | Nipe buku. Give me the book. |
|---|
| kuyowoya | verbo | to say | Ungayowoyanga nthena yayi. Do not say that. |
|---|
| kufumba | verbo | to ask | Fumbani msambizgi sono. Ask the teacher now. |
|---|
| kusanga | verbo | to find | Nasanga buku lane. I found my book. |
|---|
| kuwona | verbo | to look | Wona kuchanya. Look at the sky. |
|---|
| kugwiliskira ntchito | verbo | to use | Tikugwiliskira ntchito tebulo ili. We use this table. |
|---|
| kugwira ntchito | verbo | to work | Iwo ŵakugwira ntchito zuŵa lililose. They work every day. |
|---|
| kurya | verbo | to eat | Ŵana ŵakurya mpunga pano. Children eat rice here. |
|---|
| kumwa | verbo | to drink | Nikumwa tiyi zuŵa lililose. I drink tea daily. |
|---|
| kugona | verbo | to sleep | Mwana wakugona makora. The child sleeps well. |
|---|
| kwenda | verbo | to walk | Tikwenda ku sukulu. We walk to school. |
|---|
| kuchimbira | verbo | to run | Ŵanyamata ŵakuchimbira mwaluŵiro chomene. Boys run very fast. |
|---|
| kuŵazga | verbo | to read | Nikuŵazga buku ili. I read this book. |
|---|
| kulemba | verbo | to write | Wakulemba kalata. She writes a letter. |
|---|
| kuyowoya | verbo | to speak | Iwo ŵakuyowoya Chitumbuka makora. They speak Tumbuka well. |
|---|
| kupulika | verbo | to listen | Pulikizgani msambizgi. Listen to the teacher. |
|---|
| kupulika | verbo | to hear | Nkhupulika sumu. I hear the music. |
|---|
| kugura | verbo | to buy | Tikugura somba ziphya. We buy fresh fish. |
|---|
| kuguliska | verbo | to sell | Iwo ŵakuguliska vipambi pano. They sell fruit here. |
|---|
| kulipira | verbo | to pay | Nakulipira ndalama. I pay the money. |
|---|
| kovwira | verbo | to help | Chonde, vwirani mwana. Please help the child. |
|---|
| kutemwa | verbo | to love | Nkhutemwa banja lane. I love my family. |
|---|
| kukhala | verbo | to live | Tikukhala mu tawuni. We live in town. |
|---|
| kufwa | verbo | to die | Miti yakale yikufwa pachokopachoko. Old trees die slowly. |
|---|
| kusambira | verbo | to learn | Ŵana ŵakusambira ku sukulu. Children learn at school. |
|---|
| kusambizga | verbo | to teach | Iwo ŵakusambizga ŵana ŵachoko. They teach young children. |
|---|
| kujura | verbo | to open | Jura muryango sono. Open the door now. |
|---|
| kujara | verbo | to close | Jara windo chonde. Close the window please. |
|---|
| munthu | sustantivo | person | Munthu yura ngwa lusungu. That person is kind. |
|---|
| mfumu | sustantivo | man | Mfumu njitali. The man is tall. |
|---|
| mwanakazi | sustantivo | woman | Mwanakazi wakwimba. The woman is singing. |
|---|
| mwana | sustantivo | child | Mwana wakugona. The child is sleeping. |
|---|
| mwana mwanalume | sustantivo | boy | Mwana mwanalume wakuchimbira luŵiro. The boy runs fast. |
|---|
| mwana mwanakazi | sustantivo | girl | Mwana mwanakazi wakuŵazga. The girl is reading. |
|---|
| banja | sustantivo | family | Banja lane likuru. My family is large. |
|---|
| nyina | sustantivo | mother | Nyina wakuphika. My mother is cooking. |
|---|
| wiske | sustantivo | father | Wiske wakugwira ntchito. My father is working. |
|---|
| mubwezi | sustantivo | friend | Iyo ni mubwezi wane. He is my friend. |
|---|
| nyumba | sustantivo | house | Nyumba njiphya. The house is new. |
|---|
| kunyumba | sustantivo | home | Tikuluta kunyumba. We are going home. |
|---|
| sukulu | sustantivo | school | Sukulu yiri pafupi. The school is nearby. |
|---|
| tawuni | sustantivo | city | Tawuni iyi yili na ntchito zinandi. This city is busy. |
|---|
| charu | sustantivo | country | Charu chithu ntchiwemi. Our country is beautiful. |
|---|
| charu | sustantivo | world | Charu ntchikuru. The world is large. |
|---|
| chipinda | sustantivo | room | Chipinda ntchakutowa. The room is clean. |
|---|
| nyengo | sustantivo | time | Nyengo yikumara mwaluŵiro chomene. Time passes very quickly. |
|---|
| zuŵa | sustantivo | day | Muhanya uno ni zuŵa liwemi. Today is a good day. |
|---|
| usiku | sustantivo | night | Usiku ngwakuzizima. The night is cold. |
|---|
| mlenji | sustantivo | morning | Mlenji uwu ngwakuzizima. This morning is cold. |
|---|
| mise | sustantivo | evening | Wiza pano mise iyi. Come here this evening. |
|---|
| sabata | sustantivo | week | Nizamkwiza sabata yikwiza. I will come next week. |
|---|
| mwezi | sustantivo | month | Mwezi uwu ngwakusuzga. This month is busy. |
|---|
| chaka | sustantivo | year | Chaka ichi ntchakupambana. This year is different. |
|---|
| muhanya uno | adverbio | today | Ndili wakutangwanika muhanya uno. I am busy today. |
|---|
| namachero | adverbio | tomorrow | Tilutenge namachero. We will travel tomorrow. |
|---|
| mayiro | adverbio | yesterday | Iyo wakiza mayiro mlenji. He came yesterday morning. |
|---|
| sono | adverbio | now | Wiza pano sono. Come here now. |
|---|
| zuŵa | sustantivo | sun | Zuŵa likotcha. The sun is hot. |
|---|
| mwezi | sustantivo | moon | Mwezi ukuŵala. The moon is bright. |
|---|
| nyenyezi | sustantivo | star | Nyenyezi yikuŵala. The star is bright. |
|---|
| kuchanya | sustantivo | sky | Kuchanya nkhabuluu. The sky is blue. |
|---|
| charu | sustantivo | earth | Charu ntchakuzingilizga. The earth is round. |
|---|
| moto | sustantivo | fire | Moto ngwakotcha. The fire is hot. |
|---|
| maji | sustantivo | water | Maji ngakuzizima. The water is cold. |
|---|
| vura | sustantivo | rain | Vura yikulokwa. The rain is falling. |
|---|
| mphepo | sustantivo | wind | Mphepo njankhongono. The wind is strong. |
|---|
| mti | sustantivo | tree | Mti ngutali. The tree is tall. |
|---|
| maluwa | sustantivo | flower | Maluwa ngawemi. The flower is beautiful. |
|---|
| phiri | sustantivo | mountain | Phiri lira ntchitali. That mountain is high. |
|---|
| mronga | sustantivo | river | Mronga ngukuru. The river is wide. |
|---|
| nyanja | sustantivo | sea | Nyanja yiri kutali. The sea is far. |
|---|
| chakurya | sustantivo | food | Chakurya chanjira. The food is ready. |
|---|
| chingwa | sustantivo | bread | Nagura chingwa chiphya. I bought fresh bread. |
|---|
| mpunga | sustantivo | rice | Mpunga ukuphika. The rice is cooking. |
|---|
| nyama | sustantivo | meat | Nyama yikununkhira makora. The meat smells good. |
|---|
| somba | sustantivo | fish | Tikurya somba. We are eating fish. |
|---|
| sumbi | sustantivo | egg | Sumbi laphyoka. The egg is broken. |
|---|
| mkaka | sustantivo | milk | Mkaka ngwakufunda. The milk is warm. |
|---|
| chipambi | sustantivo | fruit | Chipambi ichi ntchakunowa. This fruit is sweet. |
|---|
| tiyi | sustantivo | tea | Wakumwa tiyi wakotcha. She drinks hot tea. |
|---|
| khofi | sustantivo | coffee | Nkhutemwa khofi wakotcha. I like hot coffee. |
|---|
| mutu | sustantivo | head | Mutu wane ukupweteka muhanya uno. My head hurts today. |
|---|
| jiso | sustantivo | eye | Jiso lake lituŵira. Her eye is red. |
|---|
| khutu | sustantivo | ear | Khutu lane likupweteka. My ear hurts. |
|---|
| mulomo | sustantivo | mouth | Jura mulomo wako chomene. Open your mouth wide. |
|---|
| mphuno | sustantivo | nose | Mphuno yane njakuzizima. My nose is cold. |
|---|
| woko | sustantivo | hand | Samba woko lwako sono. Wash your hand now. |
|---|
| lundi | sustantivo | foot | Lundi lane likupweteka. My foot hurts. |
|---|
| mtima | sustantivo | heart | Mtima wake ngwankhongono. His heart is strong. |
|---|
| zina | sustantivo | name | Zina lako nliwemi. Your name is beautiful. |
|---|
| buku | sustantivo | book | Buku ili nliphya. This book is new. |
|---|
| mazgu | sustantivo | word | Lizgu lira lakusuzga. That word is difficult. |
|---|
| chiyowoyero | sustantivo | language | Chitumbuka ni chiyowoyero. Tumbuka is a language. |
|---|
| ndalama | sustantivo | money | Nkhukhumba ndalama muhanya uno. I need money today. |
|---|
| ntchito | sustantivo | work | Ntchito iyi njakusuzga. This work is hard. |
|---|
| chitemwa | sustantivo | love | Chitemwa ntchakukhumbikwa chomene. Love is very important. |
|---|
| sumu | sustantivo | music | Sumu njiwemi. The music is beautiful. |
|---|
| nkhani | sustantivo | story | Niphalire nkhani. Tell me a story. |
|---|
| nthowa | sustantivo | way | Nthowa iyi njipusu. This way is easier. |
|---|
| chinthu | sustantivo | thing | Chinthu chira ntchikuru. That thing is heavy. |
|---|
| umoyo | sustantivo | life | Umoyo ngwa chipusu yayi. Life is not easy. |
|---|
| muryango | sustantivo | door | Muryango wajuka. The door is open. |
|---|
| tebulo | sustantivo | table | Tebulo ndakutowa. The table is clean. |
|---|
| mpando | sustantivo | chair | Mpando waphyoka. The chair is broken. |
|---|
| galimoto | sustantivo | car | Galimoto yikuchimbira. The car is fast. |
|---|
| wemi | adjetivo | good | Chakurya ichi ntchiwemi. This food is good. |
|---|
| uheni | adjetivo | bad | Nthowa yira njiheni. That road is bad. |
|---|
| kuru | adjetivo | big | Tili na nyumba yikuru. We have a big house. |
|---|
| choko | adjetivo | small | Mwana ngwachoko. The child is small. |
|---|
| phya | adjetivo | new | Nagura buku liphya. I bought a new book. |
|---|
| kale | adjetivo | old | Nyumba yira njakale. That house is old. |
|---|
| tali | adjetivo | long | Nthowa njitali. The road is long. |
|---|
| pfupi | adjetivo | short | Chingwe ichi ntchifupi. This rope is short. |
|---|
| tali | adjetivo | high | Phiri lira ntchitali. That mountain is high. |
|---|
| pasi | adjetivo | low | Luŵaza ndapasi. The wall is low. |
|---|
| kotcha | adjetivo | hot | Tiyi wakotcha. The tea is hot. |
|---|
| zizima | adjetivo | cold | Maji ngakuzizima. The water is cold. |
|---|
| wakukondwa | adjetivo | happy | Ŵana ŵakukondwa. The children are happy. |
|---|
| wachitima | adjetivo | sad | Wali wachitima muhanya uno. She feels sad today. |
|---|
| wemi | adjetivo | beautiful | Luwa nliwemi. The flower is beautiful. |
|---|
| chipusu | adjetivo | easy | Ntchito iyi njakupusu. This work is easy. |
|---|
| kusuzga | adjetivo | hard | Fumbo ili nlakusuzga. This question is hard. |
|---|
| mwaluŵiro | adjetivo | fast | Galimoto yira yikuchimbira mwaluŵiro. That car is fast. |
|---|
| pachokopachoko | adjetivo | slow | Mfumu yakale yikwenda pachokopachoko. The old man walks slow. |
|---|
| unenesko | adjetivo | right | Zgoro lako ndunenesko. Your answer is right. |
|---|
| uheni | adjetivo | wrong | Zgoro lira ndiheni. That answer is wrong. |
|---|
| chakukhumbikwa | adjetivo | important | Buku ili ntchakukhumbikwa. This book is important. |
|---|
| unenesko | adjetivo | true | Nkhani yake njunenesko. His story is true. |
|---|
| zura | adjetivo | full | Nkhombo yazura. The cup is full. |
|---|
| pachoko | adjetivo | empty | Chipinda chilije kanthu. The room is empty. |
|---|
| mwana | adjetivo | young | Mwana mwanalume ngwachoko. The boy is young. |
|---|
| wankhongono | adjetivo | strong | Mfumu yira njankhongono. That man is strong. |
|---|
| wambura nkhongono | adjetivo | weak | Mwana walije nkhongono. The child is weak. |
|---|
| tuŵira | adjetivo | red | Luwa lituŵira. The flower is red. |
|---|
| buluu | adjetivo | blue | Kuchanya nkhabuluu. The sky is blue. |
|---|
| biribiri | adjetivo | green | Uteka mbiribiri. The grass is green. |
|---|
| fita | adjetivo | black | Nkhumba yifita. The dog is black. |
|---|
| tuŵa | adjetivo | white | Malaya ngatuŵa. The shirt is white. |
|---|
| enya | interjección | yes | Enya, ndanjira. Yes, I am ready. |
|---|
| yayi | interjección | no | Yayi, nkhumanya yayi. No, I do not know. |
|---|
| yayi | adverbio | not | Ndaneta yayi. I am not tired. |
|---|
| na | conjunción | and | Nyina na wiske ŵali pano. Mother and father are here. |
|---|
| panji | conjunción | or | Tiyi panji khofi vyose viwemi. Tea or coffee is fine. |
|---|
| kweni | conjunción | but | Niza, kweni iyo waluta. I came, but he left. |
|---|
| usange | conjunción | if | Usange ukwiza, nikhalenge. If you come, I stay. |
|---|
| chifukwa | conjunción | because | Nkakhala chifukwa kukawa vura. I stayed because it rained. |
|---|
| na | preposición | with | Niza na mubwezi wane. I came with my friend. |
|---|
| kwambura | preposición | without | Iyo waluta kwambura ndalama. He left without money. |
|---|
| kwa | preposición | for | Chawanangwa ichi ntchako. This gift is for you. |
|---|
| kufuma | preposición | from | Niza kufuma ku tawuni. I came from town. |
|---|
| ku | preposición | to | Tikwenda ku sukulu. We walked to school. |
|---|